Zrušenie dňa pracovného pokoja: Fico spomenul nápad, ktorý môže zaujať aj ekonómov

Nedávne pompézne oslavy 80. výročia Slovenského národného povstania ukázali, že Robert Fico si z antického dedičstva Európy osvojil najmä potrebu ponúknuť ľudu chlieb a hry. Aj preto trocha prekvapilo jeho pondelkové vyhlásenie, že si vie predstaviť zrušiť niektoré voľné dni, ktoré sú ako stvorené na hry pre ľudí.

V praxi by deň by zostal štátnym sviatkom, no nebol by už dňom pracovného pokoja. Podobne je na tom od tohto roka napríklad Deň ústavy. Dá sa tušiť, že šéf Smeru si ako druhý „na odstrel“ vyberie 17. november. Na rozdiel od sviatku práce, Dňa víťazstva nad fašizmom či spomínaného SNP by jeho „zrušenie“ trápilo koaličných voličov najmenej.

Problém je, že zrušenie pracovného voľna prinesie štátnemu rozpočtu len „150“ miliónov eur. Keďže potreba konsolidácie sa pohybuje na desaťnásobne vyšších sumách, je jasné, že to stačiť nebude. A rušenie väčšieho počtu ďalších sviatkov by už mohlo naraziť na protesty verejnosti. Vo Vatikánskej zmluve sa navyše Slovensko zaviazalo rešpektovať cirkevné sviatky, čo zásadne zmenšuje manévrovací priestor.

Otázne je, či by si vo vláde trúfli na tie sviatky, pri oslave ktorých zbierajú politické body. Príklad s oslavami MDŽ však ukazuje, že deň nemusí byť nevyhnutne voľný, aby si z neho Smer-SD urobil politický míting.

Milióny verzus miliarda

Hlavné šetrenie však musí prísť z inej strany. Vláda Ľudovíta Ódora v rámci úsporného lego balíčka ponúkla viacero možností. Napríklad zvýšenie základnej sadzby DPH by mohlo ročne priniesť až miliardu, zrušenie výnimky pre potraviny ďalších 400 miliónov a rovnaké opatrenie v sektore HORECA ďalších 200 miliónov. Touto cestou sa však koalícia sotva vyberie, keďže lacné potraviny mala ako jednu z priorít. Hoci nie prvú.

Aj samotný premiér už naznačil, že v rámci konsolidácie zvažujú ešte nižšiu DPH na potraviny. Dnes je tak úplne jasné, že šetriť sa bude zdanlivým zdaňovaním bohatých, napríklad daňou z finančných transakcií v nádeji, že si bežní ľudia nevšimnú, ako sa to prejaví v koncových cenách.

Na úsporných opatreniach zaráža aj vládny prístup. V tichosti sa dohodnú za zatvorenými dverami, potom ich rýchlo schváli parlament, a verejnosť sa k nim v skutočnosti nebude môcť vyjadriť. A to aj napriek formálnemu inštitútu pripomienkového konania. Trocha to pripomína šmejdov, ktorí vás pozvú na predajný výlet a až na mieste vám predstavia, čo si musíte kúpiť.