Slovensko chcelo právny štát. Štát, kde každý bude mať rovnaké práva a možnosti. Štát, kde nebude existovať korupcia a papalášstvo. To bol odkaz Slovákov vláde Roberta Fica z marca 2018. Igor Matovič a Oľano sa na tomto odpore k vláde „našich ľudí“ vyviezli do čela novej vlády.
Prekvapujúco či nie, po vyše dvoch rokoch sa ukázalo, že to bola iba póza. Na spôsobe vládnutia sa toho zmenilo iba málo. Právny štát upadá ešte rýchlejším tempom, ako za čias R. Fica. Kým však za jeho čias bolo zneužívanie štátnych orgánov verejným tajomstvom, za súčasnej vlády sa to stáva neskrývanou realitou.
Emocionálny marketing je jedinou silnou zbraňou I. Matoviča. A snaží sa ho využívať naplno. Takmer úplne pohorel v snahe poslať bývalých pohlavárov do väzenia a tak sa vracia k tomu, čo mu v predvolebnej kampani fungovalo – útok na súkromné zdravotníctvo, ktoré v očiach verejnosti reprezentuje zdravotná poisťovňa Dôvera. So svojimi kumpánmi prišiel s rafinovaným plánom.
Finančné riaditeľstvo minulý týždeň uvalilo poisťovni pokutu vo výške tri milióny eur za nesprávny postup pri účtovaní o poistnom kmeni. V právnom štáte ide o nepredstaviteľnú vec, keďže rozhodnutie úradu sa opiera o nezáväzný metodický pokyn, ktorý vznikol na pôde ministerstva financií za veľmi pofidérnych podmienok v lete 2020. V čase, keď na ministerstve pracovala ako poradkyňa istá Renáta Bláhová, ktorá roky ako blogerka brojila proti transakcii vyplatenia si budúceho 400-miliónového zisku Dôvery pomocou pôžičky.
Mimochodom, na rozdiel od politického marketingu, bola transakcia z hľadiska medzinárodných štandardov úplne bežná, čo priznal aj advokát Peter Kubina, množstvo audítorov, poradenských spoločností, ale aj financujúcich bánk. Stále však ostala ako hlavný marketingový nástroj I. Matoviča a R. Bláhovej.
Politicky sa topiacemu ministrovi financií neostáva nič iné, ako sa pokúsiť vytrieskať z negatívnej nálady verejnosti voči transakcií, ktorá už bola mimochodom celá splatená, maximum. A tak jeho útok na súkromný kapitál v zdravotníctve pokračuje nehľadiac na škody, ktoré na systéme a pacientoch zanechá.
„Predstavte si, že by ste išli v obci päťdesiatkou. Kontrolujú vás policajti a povedia, že to je v poriadku. No zrazu by si to tí istí policajti po desiatich rokoch rozmysleli, a povedali, že ste mali ísť tridsiatkou. Zdá sa to byť absurdné, a aj to absurdné je,“ povedal Martin Kultan, šéf Dôvery na utorkovej tlačovej konferencii. Upozornil na to, že štát koná retroaktívne s cieľom dokázať pochybenie inštitúcie, ktoré roky potvrdzoval Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS), daňový úrad a ostatné štátne orgány.
Najväčšou absurdnosťou ale je, že účtovanie zdravotnej poisťovne určuje opatrenie ministerstva financií, ktoré stále hovorí o tom, že poisťovne majú účtovať o poistnom kmeni aj v prípade jeho kúpy, rovnako, ako to spravila a celý čas robila Dôvera. Finančná správa tak na jednej strane tvrdí, že takéto účtovanie je nesprávne, no ministerstvo financií uvádza, že sa presne tak účtovať má.
Igor Matovič spolu s Renátou Bláhovou vytvorili právny chaos, ktorého cieľom je poškodiť Dôveru, ktorá v takejto situácii nemá inú možnosť sa brániť ako správnou žalobou. „ Ak sa vrátim k paralele s policajtmi, stále tam stojí značka 50, no policajti tvrdia, že síce je tam značka 50, no mali ste ísť 30,“ dodáva M. Kultan.
Takto nejako vyzerá právna istota na Slovensku. Nie je pochýb, že ju účelovo rozbíja I. Matovič, R. Bláhová a ich kumpáni v snahe vytrieskať z uvedeného nátlaku štátu politický prospech.
Kým o úmysloch I. Matoviča sa pochybovať nedá, veľkou otázkou je správanie sa šéfky ÚDZS, Renáty Bláhovej. Hlavnou činnosťou úradu sa miesto boja za lepšiu zdravotnú starostlivosť stal ideologický boj so súkromným kapitálom v zdravotníctve. Dokumentuje to neustále sa točenie a posudzovanie transakcie a ziskov zdravotných poisťovní, čo do kompetencie úradu vôbec nepatrí.
Na počínanie úradu a jeho šéfku tvrdo reagoval zakladateľ úradu, bývalý minister zdravotníctva, Rudolf Zajac. „Je najslabší predseda tohto úradu a pritom už tam bol kdekto, aj všelijakí rôzni exoti. V zásade nepochopila základné funkcie úradu, ktoré sú úplne iné a ktoré sa od čias prijatia našich zákonov v roku 2004, učia už na stredných zdravotníckych školách,“ povedal.
Zároveň R. Bláhovú obviňuje z konfliktu záujmov, keďže zároveň vykonáva funkciu prokuristky v dvoch eseročkách. Navyše, pri výberovom konaní na miesto riaditeľky ÚDZS nesplnila ani zákonom stanovené podmienky, čo ďalej potvrdzuje, že jej pozícia a konanie sú účelové a politicky motivované. Presný opak odkazu posledných volieb.
Slovenské zdravotníctvo je v nebývalom úpadku. Dohoda s lekármi bez akýchkoľvek dohodnutých cieľov, ako zlepšiť kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti, ukazuje na ďalšie vyhadzovanie stovák miliónov eur komínom. Vláda vedená Eduardom Hegerom tak spravila to, čo vždy – zahasila problém nesystémovými opatreniami, ktoré ďalej zhoršia kvalitu fungovania štátu.
Síce oddialila výpovede nemocničných lekárov, no postavila ich nielen proti verejnosti, ale aj proti sestrám, ambulantným lekárom a ostatným zdravotníckym pracovníkom. Pri pohľade na masívne straty štátnej zdravotnej poisťovne a rastúce dlhy štátnych nemocníc je záujmom vlády zničiť to posledné, čo v systéme funguje spoľahlivo – súkromné inštitúcie.
Snaha I. Matoviča a jeho kumpánov je s vysokou pravdepodobnosťou protiprávna. Mať moc neznamená mať bianko šek na zneužívanie štátnych orgánov. Je takmer isté, že už čoskoro budú nasledovať žaloby za zneužívanie právomoci verejných činiteľov.
I. Matovičovi sa nepodarilo dostať do väzenia takmer nikoho z celej plejády ním označených kriminálnikov, no nie je zďaleka vylúčené, že vo väzení neskončí nielen on, ale aj ľudia, pre ktorých je presadzovanie politickej agendy silnejšie ako dodržiavanie zákonnosti. Na Slovensku ešte len bude veselo.
Najväčšia nehanebnosť vlády postihne najzraniteľnejších. Do najnovšej nemocnice sa nedostanú
- Upozornenie
- Vydavateľstvo NMH, ktorého súčasťou je aj TREND, rovnako ako zdravotná poisťovňa Dôvera, sú vlastnené spoločnosťou Penta Investments
Reakcia ÚDZS
Na žiadosť ÚDZS a Renaty Bláhovej uverejňujeme stanovisko úradu zo 9.11.2022
Úrad konal vo verejnom záujme, zdravotnej poisťovni Dôvera ani jej akcionárom sa neospravedlní
Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „úrad“) sa neospravedlní spoločnosti Zdravotná poisťovňa Dôvera, a. s., (ďalej len „ZP Dôvera alebo poisťovňa“) za tvrdenia uvedené v Správe o činnosti úradu za rok 2021 a následne v tlačovej správe z 23. mája 2022.
Nevyhovie ani žiadosti ZP Dôvera o odstránenie 13 namietaných tvrdení z predmetných dokumentov a nevyplatí poisťovni ani požadovanú nemajetkovú ujmu vo výške 32 300,- eur.
Po dôkladnom preštudovaní jej návrhu, ako aj po osobnom stretnutí za účasti akcionárov, ktoré sa uskutočnilo 26. septembra, úrad dospel k záveru, že uplatňované nároky ZP Dôvera nepovažuje za oprávnené. Vyjadrenie k žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej pri výkone verejnej moci poslal úrad právnemu zástupcovi ZP Dôvera – advokátskej kancelárii Dentons Europe CS LLP 28. októbra.
„Naším cieľom nebolo a ani nie je ohroziť alebo poškodiť dobrú povesť poisťovne. Sme presvedčení, že pri poskytovaní informácií verejnosti v správe o našej činnosti a v tlačovej správe sme postupovali správne, zákonne a prísne v medziach zákonných kompetencií,“ povedala predsedníčka úradu Renáta Bláhová.
Úrad vo svojom stanovisku zdôrazňuje, že správa o jeho činnosti a nadväzujúca tlačová správa obsahujú výlučne odborné názory úradu, ktoré sú založené na pravdivých podkladoch a je ich možné overiť.
Ak sa úrad zaoberá otázkami vlastníctva a spôsobu účtovania poistného kmeňa zdravotnej poisťovne, robí to v zmysle svojich zákonných kompetencií a vo verejnom záujme, aby predišiel konaniu, ktoré by ohrozovalo solventnosť zdravotných poisťovní a poskytovanie zdravotnej starostlivosti občanom.
Úrad berie ako fakt, že ZP Dôvera ako jediná účtuje nadobudnutý poistný kmeň ako nehmotný majetok, s čím úzko súvisí aj obava úradu o nadhodnotení majetku poisťovne. Táto obava však má čisto ekonomický charakter.
Úrad svoje tvrdenia opiera o dokumenty, ktoré preukazujú, že v roku 2008 bola kúpna cena predávaného 51-percentného podielu v zdravotnej poisťovni APOLLO medzi nezávislými subjektmi E.I.C., a. s., a AGEL, a. s., stanovená na 200 miliónov korún (približne 6,6 mil. eur). Je potom prirodzené, že následné ocenenie nadobudnutej časti poistného kmeňa ako nehmotného majetku zdravotnej poisťovne až na sumu 485 miliónov eur vyvoláva otázky.
Ich objasnenie úrad považuje za dôležité aj s ohľadom na súčasnú hodnotu vlastného imania zdravotnej poisťovne, ktorá hrá kľúčovú úlohu pri nariadení ozdravného plánu i nútenej správy v zmysle stále platnej legislatívy.
Dôležitú úlohu však hrajú aj z pohľadu dopadov na rozpočet verejnej správy SR. Spomínané ocenenie poistného kmeňa umožnilo ZP Dôvera vykázať z verejného zdravotného poistenia v rokoch 2010 až 2020 zisk po zdanení v celkovej výške takmer 700 mil. eur a v rokoch 2011 až 2015 z neho vyplatiť mimoriadnu dividendu približne 200 mil. eur aj cyperskej schránke Prefto.
Súvisiace splátky úveru na výplatu týchto ziskov akcionárom súkromných zdravotných poisťovní si všíma aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) a v Hodnotiacej správe návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023 skonštatovala, že mali negatívny vplyv na verejné financie.
Zároveň upozorňuje na to, že splátky zisku kryté z rozpočtu verejnej správy závisia od rozhodnutí súkromných akcionárov a nepodliehajú vopred stanoveným pravidlám (napríklad vopred dané splátky úverov sa môžu zmeniť, nerozdelený zisk sa môže vyplatiť formou dividend). RRZ pri vyčíslení rizík prihliadla na priemernú výšku výplat v rokoch 2012 až 2019 (ročný priemer dosiahol 61 mil. eur) a disponibilnú sumu (zostatok nerozdeleného zisku a očakávané hospodárenie v danom roku). Na základe výšky nerozdeleného zisku súkromných zdravotných poisťovní v sume takmer 190 miliónov eur RRZ odhadla možný negatívny dopad na rozpočet na úrovni 30 mil. eur v roku 2021 a následne 50 mil. eur každoročne v rokoch 2022 a 2023.
„Opätovne budeme apelovať na to, aby sa po takmer 20 rokoch aj na Slovensku zaviedol európsky štandard do systému verejného zdravotného poistenia, ktorým tečie 6 miliárd eur ročne, a ktorý nie je regulovaný, napriek tomu, že ho ovláda oligopol troch zdravotných poisťovní. Máme za to, že v žiadnej inej krajine Európskej únie platby zisku súkromným akcionárom zdravotných poisťovní nemôžu byť kryté na úkor rozpočtu verejnej správy“, dodáva na záver predsedníčka úradu.
