Slovenská minimálna mzda, ktorá sa tento rok dostala na úroveň 623 eur v hrubom, vzrástla medziročne o 7,4 percenta. V rámci 27 krajín Európskej únie ide o druhý najvyšší medziročný rast, pričom nás predbehla len Litva s rastom minimálnej mzdy na úrovni 16,3 percenta.
Tamojšia minimálka sa dostala na úroveň 500 eur v hrubom. Dôvodom výrazného rastu bolo, že v Litve sa nezvyšovala minimálka predošlé tri roky. U nás je to naopak, pričom od roku 2017 ide o skokové nárasty.
Druhá najchudobnejšia skupina krajín
Slovensko má vyššiu minimálnu mzdu aj v porovnaní s krajinami V4. Napríklad v susednej Českej republike tento rok vzrástla minimálka o 0,8 percenta na 579 eur v hrubom, v Poľsku o 0,5 percenta na 614 eur a v Maďarsku sa dokonca znižovala o 4,1 percenta na 467 eur v hrubom.
Ak sa však porovnáme s Luxemburskom, tam síce medziročne vzrástla mzda len o 2,8 percenta, avšak minimálka je na úrovni 2 202 eur v hrubom mesačne. V rámci únie patríme k druhej najchudobnejšej skupine krajín, v ktorých sa minimálna hodinová mzda pohybuje od 2,50 do 5 eur na hodinu. Stále sa nám nedarí dohnať západnú Európu vo výške platov.
Priemerná výška slovenských miezd dosahuje iba 25 až 40 percent miezd vyplácaných v Nemecku. U nás síce medziročne hodinový náklad práce vzrástol o 7 percent, ale suma 13,4 eura za hodinu zďaleka nedosahuje úroveň v západných štátoch.
Plat podľa firiem
V roku 2020 sa priemerné hodinové náklady v únii, bez započítania verejnej správy, pohybovali na úrovni 28,5 eura, v eurozóne to bolo 32,3 eura, v porovnaní s 27,7 eura v roku 2019 a 31,4 eura v roku 2019.
V kategórii minimálnej mzdy nad 1 500 eur v hrubom sa nachádzajú okrem Luxemburska aj Francúzi (1 555 eur), Nemci (1 610 eur), Belgičania (1 626 eur), Holanďania (1 685 eur) či Íri (1 724 eur).
Južanské krajiny väčšinou majú minimálnu mzdu do 800 eur, konkrétne v Grécku je na úrovni 758 eur (rovnako ako rok predtým), v Portugalsku 776 eur, ale v Španielsku sa tento rok vyšplhala nad hranicu 1 000 eur (1 108 eur).
Krajiny ako Rakúsko, Dánsko, Fínsko, Taliansko, Švédsko a Nórsko nemajú zákonom stanovenú minimálnu mzdu. Tú si určujú jednotlivé firmy zvlášť v rámci kolektívneho vyjedávania.
Sila kolektívneho vyjednávania
Na Slovensku poberajú minimálnu mzdu približne štyri percentá Slovákov, čo predstavuje zhruba 217-tisíc ľudí. Zaujímavosťou je, že rozdiely v minimálnych mzdách v členských štátoch EÚ sú po zohľadnení rozdielov v cenovej hladine podstatne menšie ako vlani.
Minimálna mzda v členských štátoch s nižšou cenovou hladinou sa pri vyjadrení parity kúpnej sily relatívne zvýšila a, naopak, je relatívne nižšia v krajinách s vyššími cenovými hladinami.
Napríklad v susednom Rakúsku majú v priemere minimálne mzdy vo firmách na úrovni 1 873 eur. V rámci kolektívneho vyjednávania si Taliani vydobyli mzdu 1 476 eur v hrubom, a napríklad v Nórsku prevyšuje hranicu 2,5-tisíc eur. To je dvakrát vyššia suma ako u nás priemerná mzda vyplácaná zamestnancovi.
Rozdiely v mzdovom ohodnotení je stále cítiť. Je pravidlom, že nominálne nárasty miezd sú vyššie v tzv. chudobnejších krajinách, pričom úroveň platov sa v únii tým pádom zbližuje. Na Slovensku sa výška minimálnej mzdy vypočítava podľa automatického vzorca.
Predstavuje 57 percent z priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa určuje suma mesačnej minimálnej mzdy. V nominálnom vyjadrení ide o sumu 623 eur mesačne.
Hodinová minimálna mzda je v roku 2021 vo výške 3,580 eura. U nás minimálnu mzdu poberá viac žien ako mužov. Aktuálne je z poberajúcich minimálku až 70 percent žien. Rovnaký nepomer je aj v rámci únie.
Minimálna mzda v krajinách únie, ktoré majú zavedenú garantovanú spodnú hranicu príjmu, sa pohybuje medzi 332 až 2 202 eur v hrubom. Najnižšiu minimálku poberajú ľudia v Bulharsku, najviac v Luxembursku.
Bulhari, ktorí poberajú minimálku, na hodinu dostanú 2,075 eura, kým Luxemburčania za odpracovanú hodinu uvidia na výplatnej páske takmer 13,8 eur.
Pri pohľade na výkonnosť postkomunistických ekonomík v porovnaní so západoeurópskymi štátmi za ostatné roky vzrástla. Kým v roku 1995 dosahovala produkcia na obyvateľa necelých 30 percent priemeru západnej Európy, vlani už presiahla 50 percent.
Ešte rýchlejšie doháňal „východný blok“ západoeurópske krajiny v ukazovateli celkovej prosperity, ktorý okrem ekonomických výkonnostných ukazovateľov zahŕňa aj oblasti ako zdravotníctvo, vzdelanie, životné prostredie či bezpečnosť daných krajín.
Prosperita strednej a východnej Európy sa po 30 rokoch demokratického vývoja vyšplhala na 87 percenta prosperity západnej Európy.
- Lenka Buchláková
- Lenka Buchláková je ekonomickou analytičkou spoločnosti FinGO.sk. Venuje sa investičným a spotrebiteľským témam. Predtým pracovala viac ako 11 rokov v médiách. Je absolventkou medzinárodných vzťahov a diplomacie na Geneva School of Diplomacy and International Relations a medzinárodných a európskych štúdií na University of Cambridge vo Veľkej Británii.
- Upozornenie
Upozornenie: Redakcia sa nemusí stotožňovať s názorom autora
