Aby sme mohli rozobrať dôvody, a ozrejmiť, ako zlyhala práve ministerka a nie predseda súdu, napriek tomu, že tento dokument žije vo verejnom priestore svojím životom, musíme si pripomenúť jeho konkrétne časti a poukázať na zopár paragrafov.

Ministerka predsedovi uviedla, že „komunikácia zákonnej sudkyne a príslušníkov NAKA prebiehala sčasti aj za Vašej aktívnej účasti, keďže ste sa nachádzali v trestnej kancelárii, pričom zákonnou sudkyňou ste boli predstavený ako jej kolega...Vzájomná komunikácia príslušníkov NAKA a zákonnej sudkyne bola konfliktná, pričom malo dôjsť k hlasnej výmene názorov... Považujem za neprijateľné, že ste v takejto vyhrotenej situácii nelegitimovali svoju pozíciu predsedu Okresného súdu Bratislava III vo vzťahu k príslušníkom NAKA a nekonali z titulu orgánu riadenia súdu.“

Ďalej konštatovala, že „Keďže účel akcie NAKA v poobedných hodinách dňa 25. apríla 2022 nebol naplnený, v ten istý deň po pracovnej dobe sa príslušníci NAKA opätovne dostavili na súd za účelom zaistenia predmetného spisu, pričom disponovali aj príkazom na prehliadku Okresného súdu Bratislava III. Vyšetrovateľ NAKA v danom čase telefonicky komunikoval tak s Vami, ako aj so službukonajúcim sudcom.

Nemôžem akceptovať, že ste sa ako predseda súdu nedostavili na súd aj napriek skutočnosti, že ste mali vedomosť o tom, že príslušníci NAKA disponujú príkazom na prehliadku budovy súdu. Tým, že ste sa odmietli dostaviť do budovy súdu, ktorého ste predsedom, hoci ste boli informovaný, že príslušníci NAKA disponujú príkazom na prehliadku Okresného súdu Bratislava III, ste porušili povinnosť predsedu súdu vykonávať svoju funkciu svedomito a riadne a včas plniť povinnosti orgánu riadenia a správy súdu.“

Ministerka sa aj zarazila: „V nadväznosti na to považujem taktiež za zarážajúce, že aj napriek tomu, že ste boli opakovane uzrozumený o merite veci, ako predseda súdu ste neurobili žiadne opatrenia, prípadne úkony, na základe ktorých by bol spisový materiál, vrátane utajovanej prílohy, zostal na súde, a to minimálne do doby, kým nedôjde k podrobnému objasneniu celej vzniknutej situácie v prítomnosti príslušníkov NAKA.“

Podľa ministerky Roman Fitt v danej situácii ako predseda súdu tak komunikačne ako aj organizačne zlyhal a uviedla mu, že „Vaše konanie v dňoch 25. a 26. apríla 2022 nemôžem vyhodnotiť ako konanie, ktoré by bolo v súlade s povinnosťami predsedu súdu.“ a vyhodnotila jeho „prístup k riešeniu danej veci a kroky, ktoré ste uskutočnili, resp. neuskutočnili, za natoľko závažné a v rozpore s funkciou štatutára okresného súdu, že Vaše ďalšie zotrvanie vo funkcii predsedu Okresného súdu Bratislava III považujem za vylúčené.“

Pre posúdenie plnenia povinností predsedu súdu podľa ministerky „nie je právne relevantné, či boli alebo neboli splnené podmienky pre vydanie spisu, resp. jeho utajovanej prílohy. Kľúčovými otázkami pre posúdenie plnenia povinností predsedu súdu v daných súvislostiach sú tie, ktoré smerujú k vyhodnoteniu krokov predsedu súdu ako štatutára súdu, ktorý zastupuje súd navonok, osobitne vo veciach súvisiacich s objasňovaním podozrení z trestnej činnosti, keď je potrebné poskytnúť orgánom činným v trestnom konaní náležitú zákonom požadovanú súčinnosť. Preto aj v prípade, ak by sa dodatočne preukázalo, že neboli splnené podmienky na vydanie spisu, či jeho utajovanej prílohy, nezbavilo by Vás to povinnosti riadne komunikovať s orgánmi činnými v trestnom konaní, riadne sa im preukazovať, a teda byť súčinný vo formálnom aj materiálnom zmysle, k čomu v danom prípade nedošlo.“

Toľko ministerka spravodlivosti.

Pozrieme sa, čo na to hovorí Listina základných práv a slobôd, Ústava Slovenskej republiky a zákony, a urobíme si malú konfrontáciu.

Podľa Listiny základných práv a slobôd (článok 38 ods. 1), nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu aj sudcu ustanoví zákon (čl. 38 ods. 1). Podľa Ústavy SR (článok 48 ods. 1) nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.

Na vysvetlenie vážení čitatelia, zákonný sudca je ten, ktorý rozhoduje vo veci a ako jediný môže „manipulovať“ so spisom, rozhodnúť, či osoba, ktorá chce do neho nahliadnuť, má na to právo v zmysle zákona. Je viazaný mlčanlivosťou, teda nemôže hovoriť o tom, čo je v spise, a teda ani len tak sprístupniť spis bez zákonného dôvodu. Iba ak by bol zbavený mlčanlivosti. Zákonný sudca je určený rozvrhom práce, ktorý sa prijíma na každý kalendárny rok na každom súde na Slovensku. Predseda súdu nemôže na základe vlastnej úvahy, vychádzajúc hocikomu v ústrety, odňať vec zákonnému sudcovi a prideliť ju inému bez uvedenia presného dôvodu (II. ÚS 47/1999). Teda nemôže takto vec prideliť ani sebe, aby mohol napríklad odovzdať spis v rámci zaisťovacieho úkonu policajtom.

Treba pripomenúť, že ochrana základného práva na zákonného sudcu plní účel základného práva nie sudcu, ale účastníka konania. Zmena v osobe zákonného sudcu síce nie je vylúčená, no musí sa udiať jedine v súlade so zákonom a pri dodržaní zákonom ustanoveného postupu. Takým dôvodom je napríklad práceneschopnosť sudcu trvajúca viac ako šesť týždňov.

Aké sú zákonné povinnosti predsedu súdu nám hovorí zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch.

Predsedovia súdov zabezpečujú riadenie súdov v oblasti výkonu súdnictva najmä rozvrhom práce. Rozvrh práce obsahuje určenie sudcov poverených vybavovaním agendy jednotlivých druhov vecí, ktoré došli na súd. Veci sa v súlade s rozvrhom práce prideľujú náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia vecí.

Podľa toho istého zákona, predsedovia súdov nesmú zasahovať do rozhodovacej činnosti súdov. Sú povinní pri riadení a správe súdov dodržiavať právny poriadok Slovenskej republiky. Predseda súdu sa musí zdržať všetkého, čo by mohlo narušiť vážnosť a dôstojnosť funkcie predsedu súdu alebo ohroziť dôveru v nestranný a spravodlivý výkon tejto funkcie, je povinný vykonávať svoju funkciu svedomito, riadne a včas plniť svoje povinnosti orgánu riadenia a správy súdov. Musí voči sudcom súdu pristupovať nezaujato, nemôže zvýhodňovať alebo znevýhodňovať sudcu pre jeho právne názory vyjadrené v rozhodovaní, nesmie sa nechať pri výkone svojej funkcie ovplyvniť osobnými záujmami alebo záujmami politických strán, politických hnutí, verejnou mienkou alebo oznamovacími prostriedkami.

Poďme si to teda zhrnúť. Predseda súdu nebol vo  veci, kde bol rovno zaisťovacím úkonom polície (bez požiadania o súčinnosť) vyžiadaný spis, zákonným sudcom. Ako predseda súdu nesmie zasahovať do rozhodovacej činnosti ktoréhokoľvek sudcu, teda nemôže mať prístup do spisu, kedy si zmyslí alebo keď len tak uzná za vhodné.

Ani vtedy, keď mu večer brnkne policajt, že zákonný sudca mu spis nedal, nech mu ho príde dať on. V opačnom prípade by sme museli napríklad akceptovať, že bývalý podpredseda Okresného súdu Bratislava I pán Sklenka sa „prehrabával“ v spisoch sudcov tohto súdu (podpredseda má rovnaké práva a povinnosti v tomto ako predseda). Nesmie sa nechať ovplyvniť, ani politickými záujmami kohokoľvek.

Ak ministerka považuje za neprijateľné, že predseda vo vyhrotenej konfliktnej situácii medzi zákonnou sudkyňou a policajtami, ktorí mimochodom neprišli za ním, nelegitimoval svoju pozíciu predsedu súdu vo vzťahu k príslušníkom NAKA a nekonal z titulu orgánu riadenia súdu, tak potom považuje za neprijateľné, že predseda súdu dodržal zákon.

Pokiaľ ministerka tvrdí, že Roman Fitt sa mal v podvečer dostaviť na súd, keďže vedel o tom, že NAKA disponuje príkazom na prehliadku budovy súdu, nie je to pravda. Zo všetkých vyjadrení (aj zasahujúcich policajtov či riaditeľa NAKA) totiž vyplýva, že policajti sa opätovne 25.04.2022 o 17.05 hod. dostavili do budovy súdu, kde sa už nenachádzala žiadna kompetentná osoba a telefonicky žiadali predsedu súdu, aby sa dostavil a odovzdal im žiadané spisy, pričom upustili od vykonávania prehliadky.

Podľa vyjadrenia riaditeľa NAKA, predsedovi súdu bol doručený príkaz na prehliadku súdu 26.04.2022 o 09.05 hod. Ako teda pani ministerka dospela k tomu, že predseda neprišiel do budovy súdu ako štatutár, hoc vedel, že policajti majú príkaz na prehliadku, zostáva nateraz záhadou. Snáď sa jej na to opýtajú poslanci Ústavnoprávneho výboru Národnej rady SR na svojom mimoriadnom zasadnutí.

Rozhorčenosť ministerky, že „je potrebné poskytnúť orgánom činným v trestnom konaní náležitú zákonom požadovanú súčinnosť“ je pravdou. Zákonnú a súčinnosť. Trestný poriadok v ustanovení § 3 hovorí o súčinnosti keď uvádza, že štátne orgány, vyššie územné celky, obce a iné právnické osoby a fyzické osoby sú povinné poskytnúť súčinnosť orgánom činným v trestnom konaní a súdu pri plnení ich úloh, ktoré súvisia s trestným konaním. Orgány činné v trestnom konaní a súdy sú povinné si navzájom pomáhať pri plnení úloh vyplývajúcich z tohto zákona. Problém je v tom, že polícia nepožiadala súd v tejto veci o súčinnosť podľa uvedeného ustanovenia, ako sa bežne z ich strany deje. Prišli rovno s príkazom na vydanie veci, a to spisu a jeho utajovanej prílohy.

Zarazenie ministerky, že predseda súdu neurobil nič, aby spisový materiál, vrátane utajovanej prílohy, zostal na súde minimálne do doby, kým nedôjde k podrobnému objasneniu vzniknutej situácie v prítomnosti príslušníkov NAKA, fakt vyzerá ako volanie po porušení zákona. Ako môže ministerka chcieť (a ešte kvôli tomu predsedu aj odvolať), aby utajovanú prílohu spisu držal na súde porušujúc všetky zákonné pravidlá o manipulácii s utajovanými skutočnosťami, lebo policajti sa  chcú preventívne k nej dostať. NBU, ktoré má utajované spisy „na starosti“, môžeme rovno zrušiť.

Záhadná veta pani ministerky, že „nie je právne relevantné, či boli alebo neboli splnené podmienky pre vydanie spisu, resp. jeho utajovanej prílohy“ si žiada samostatný článok.

Marcela Kosová
Sudkyňa Krajského súdu v Bratislave a členka Súdnej rady SR volená sudcami
Upozornenie

Upozornenie: Redakcia sa nemusí stotožňovať s názorom autora