| TREND

Plochí učitelia, ktorí sa pár dní po uzavretí škôl zjavili v našich domácnostiach na obrazovkách v obývačke alebo na displejoch študentských notebookov, sú len predzvesťou oveľa väčších zmien. Vzrastie miera digitalizácie, virtualizácie a modularizácie výučbového procesu.

Isteže, prváka nemožno vzdelávať výhradne cez Google Classroom, Microsoft Teams, alebo s ním len chatovať na Skype či Zoome. So staršími deťmi vybavenými elementárnymi znalosťami a motorickými zručnosťami sa však výučba na diaľku stáva jednoduchšia. Možno ešte skôr ako po prvom stupni základnej školy skončí akútna potreba interaktívnej výučby pod vedením pedagóga z mäsa a kostí. Schopnosť dieťaťa spustiť si a absolvovať akýkoľvek profesionálne pripravený interaktívny kurz na obyčajnom PC a onedlho aj vo virtuálnej realite otvára úplne nové možnosti.

E-učiteľ je stále k dispozícii

Učiteľ, rovnako ako mnoho iných profesií, je dobrým kandidátom na automatizáciu. Prednášková činnosť sa dá plne digitalizovať a čiastočne aj reakcie na otázky alebo proces skúšania. Virtuálny učiteľ interaktívneho kurzu alebo hry je neúnavný. Na želanie výklad zopakuje hoci miliónkrát a nikto sa nemôže vyhovárať, že v zadnej lavici nepočul.

E-učiteľ neochorie, nechce ísť na dovolenku počas školského roku, keď sú zájazdy lacnejšie, nekladie odpor prostredníctvom odborov. S trochou pokroku v strojovom učení a umelej inteligencii bude vedieť uspokojivo reagovať aj na otázky žiakov a študentov. Individuálne dovysvetlí komu čo treba. Spätnú väzbu bude systematicky vyhodnocovať a navrhovať vylepšenia e-learningových materiálov. Zložitú otázku, na ktorú nedokázal študentovi uspokojivo odpovedať, čo najskôr odovzdá živému lektorovi na ďalšie spracovanie.

Modularizácia a viacrýchlostná výučba

Čo je dnes najväčšou bolesťou tradičného školstva? Bývalo to nadmerné memorovanie a sekvenčné spôsoby výučby na úkor prierezových poznatkov a schopnosti samostatnej analýzy a syntézy, ale to sa už stáva minulosťou. Takisto kritické myslenie je už súčasťou študijných plánov a pozvoľna si razí cestu do pedagogickej praxe. Najväčšou bolesťou nášho tradičného školstva je rovnostársky prístup, ktorý plne nevyužíva potenciál schopných a naopak frustruje tých, ktorým v niektorých oblastiach osobnostného rozvoja nebolo zhora dané.

Prečo by mali všetky deti rovnakého veku vedieť to isté? Prečo sa musí latka jednotlivých škôl nastavovať tak, aby nimi prešlo "optimálne maximum" žiakov, respektíve študentov? Základným školám sa prostredníctvom záväzných osnov latky znižujú, aby s výnimkou úplne nevzdelávateľných detí ukončili školu úplne všetci. Súkromné školy i štátne univerzity zase znižujú latky preto, že sú finančne závislé od počtu študentov.

Dištančné e-školstvo umožňuje ľahko a lacno prejsť na viacrýchlostnú, plne modulárnu výučbu, maximálne využívajúci potenciál každého. Všetci žiaci či študenti budú musieť absolvovať predpísané predmety len do určitej povinnej úrovne a získaný čas budú tráviť prehlbovaním znalostí formou pokračujúcich kurzov v odboroch, ktoré si vybrali. Netreba porovnávať deti známkami.

Na vysvedčení môže byť, že Jožko má absolvovanú matematiku úrovne 17 a biológiu splnil len na povinnú minimálnu úroveň 10, kým Maruška, ktorá chce byť veterinárkou, splnila minimum absolvovaním matematiky elementárnej úrovne 10, ale v biológii už preberá level 21.

Glajchšaltovanie v našom školstve je veľkou prekážkou pri príprave skutočne špičkových odborníkov. Všestranne aj jednostranne nadané deti sú dnes odkázané buď na výberové súkromné školy, samoštúdium alebo zahraničné školy. Ak sa požiadavke na diferenciáciu a individualizáciu výučby dnešné školy rýchlo neprispôsobia, a dosť možno aj bez toho, príde uberizácia.

Uberizáciu prežijú len tí najlepší

Uberškola nebude nič iné ako priestorovo aj personálne útla inštitúcie, ktorá bude od jednotlivých výrobcov nakupovať online kurzy a v origináli alebo v príslušnej jazykovej mutácii ich redistribuovať formou uceleného curricula. Niektoré e-kurzy sa budú dodávať aj s pedagógmi, či už živými alebo virtuálnymi, postavenými na umelej inteligencii. K iným kurzom uberškola pridá svojich interných pedagógov či trénerov praktických zručností. Za kvalitu online kurzov bude uberškola ručiť svojou povesťou. Na reputácii školy totiž bude závisieť úspech marketingu školy ako takej, rovnako aj jej absolventov.

Uberizácia školstva vyvolá ohromný konkurenčný tlak na kvalitu výučby. Predstavte si uberuniverzitu, ktorá bude ponúkať učebný plán zostavený z predmetov a crème de la crème kurzov od profesionálnych tímov z Massachussets Institute of Technology, Sorbony, Cambridge alebo Harvardu.

A kto tvrdí, že len renomovaní profesori sú schopní pripraviť kvalitný kurz? Dobrých potenciálnych astronautov skôr pripravia autori kurzov, ktorí poznajú praktiky NASA alebo ESA, všestranné základy pre aplikovaný výskum poskytnú skôr ľudia z Fraunhoferovej spoločnosti. Dobrých strojárov a konštruktérov zase do života lepšie pripraví tím ľudí, na ktorý priamo dohliada trebárs Boeing alebo Česká zbrojovka, než čistí teoretici.

Ako proti tejto kombinovanej intelektuálnej presile bude pôsobiť síce živý, ale osamotený docent so svojou podomácky zlepenou powerpointovou prezentáciou, kriedou a tabuľou, prípadne trhaným videochatom?

Buďte negatívni! Buďte zdraví!

Upozornenie: Text je osobným názorom autora a nie je prognózou alebo investičným odporúčaním. J & T Investičná spoločnosť nenesie žiadnu zodpovednosť za použitie špekulatívnych informácií uvedených v texte.

Doslov autora: Keď pred pár dňami tento text vyšiel v denníku E15, schytal som zaň kritiku pre nadmerný pesimizmus. Nechcel by som sa s nikým hádať o budúcich číslach nezamestnanosti alebo o tom, koľko ľudí rezignuje a stane sa závislými od bezvírusovej virtuálnej reality. Verím, že azda som aspoň s trochou nadhľadu pomohol ukázať, kam až by to mohlo zájsť, keby sme stratili ľudskosť. Z môjho pohľadu je obdobie karantény dobrá skúsenosť. Strávili sme omnoho viac času so svojimi rodinami. Uvedomili sme si, ako sme od seba navzájom závislí, že sme závislí od pomoci niekoho iného alebo, naopak, máme kapacitu niekomu inému pomôcť. Mne osobne urobila veľká radosť tá obrovská vlna solidarity obyčajných ľudí, ktorí čelili chaotickému jednaniu tých, ktorí by nám namiesto vlastných kšeftov v krízovom čase mali poskytovať otvorené informácie a na základe starostlivého vyhodnotenie situácie nás koordinovať. Pamätajme, ako sa šili rúška pre najbližších aj pre úplne cudzích ľudí. Pamätajme, ako sa zbierky na zahájenie výroby pľúcnych ventilátorov alebo rúšok z nanovlákien plnili rýchlosťou svetla. Pamätajme, ako sa tlačili ochranné štítky pre zdravotníkov, ktorí ani necekli, keď ich s holými rukami poslali do boja nie nepodobne, ako poslali černobyľských hasičov skrotiť poškodený reaktor. Pamätajme na túto výnimočnú dobu. Ponechajme si v sebe tú solidaritu a ľudskosť.