Väčšina dnešnej spupnej, podzásobenej a nepripravenej spoločnosti takzvaného vyspelého sveta stiahla rolety a zavrela se do domáceho väzenia. Hrozí jej smrť sčasti zo zdesenia, sčasti na obezitu, čím ďalej tým viac hladom. Ak nemajú ľudia ďalej prežívať v režimoch nie neporovnateľných s vojnovým stavom, ovládaných úzkymi skupinkami jedincov a represívnymi zložkami štátu, budú se musieť dobe (po)vírusovej prispôsobiť, zmeniť.
Pohľadom realistu, skeptika a v oblasti epidemiológie a virológie nič viac než poučeného laika, som dospel k názoru, že vírusové nebezpečenstvo nezmizne. Možno sa s príchodom vakcíny proti SARS-CoV2 podarí potlačiť práve tento jeden druh, ale po ňom prídu jeho reprodukčne oveľa chytrejší a agresívnejší nástupcovia s úplne odlišnou konfiguráciou a s doposiaľ neznámymi vlastnosťami.
Prvá veľká prehra Igora Matoviča. Dobehla ho realita
Vírusy nemožno úplne zlikvidovať. Budú vznikať lokálne epidémie, budú se preventívne uzavierať celé školy, obce, mestá, štáty. Zvykneme si. Svet sa však zmení s razanciou a dosahom porovnateľným s takými prelomovými udalosťami, ako bolo zavedenie prvej transatlantickej leteckej linky v 40. rokoch, príchod mikroprocesorov v 70. rokoch alebo nástup internetu v 90. rokoch minulého storočia. Doba (po)vírusová prinesie zmeny do každodenného života. Prinesie zánik starých a zrod nových firiem, nových odvetví.
Aj bez krištáľovej gule je jasné, že veľké zmeny se udejú v oblastiach denného spoločenského styku, prepravy osob, turistiky, ubytovania, spoločného stravovania, platieb, nehnuteľností, športu, kultúry a mnohých ďalších.
Osobné správanie
Prísť medzi ľudí so sklenenými očami, nezakrytým nosom odretým od vreckovky a kýchajúc sa stalo faux paus už pred pár rokmi. Chrípkoví hrdinovia, ktorí pri všetkom museli byť a všetko zvládať, vymreli po konci 90. rokov. Buď si uvedomili, že ostatní naozaj neradi zdieľajú spoločný uzavretý priestor, do ktorého hrdinovia prskali vírusy a bacily, alebo na následky opakovaného prechodenia chorôb skutočne umreli, často na infarkty myokardu.
Skôr, než se nastavia nejaké pravidlá, pri obchodných rokovaniach budeme chvíľu zažívať trápne momenty, keď napríklad ruka jedného z partnerov natiahnutá na pozdrav sa nestretne s odozvou protistrany. Ľudia se ospravedlňujúco pousmejú a namiesto stisku ruky se uklonia a pokúsia sa trebárs o namasté – bezkontaktný pozdrav Hindov a jogínov. Pred usadením k rokovaciemu stolu se potom navzájom poobzerajú a rozdelia sa na dva tábory, ale nie podľa rokujúcich strán, ako bolo zvykom, ale podľa toho, kto má rúško a kto nie. Potom prostredníctvom videokonferencie pripoja tých, ktorí zostali na home office a rokovanie začne.
Rúška se stanú bežnou súčasťou odevu. Začnú podliehať móde a dámy ich budú mať viac než topánok. Metalisti si nasadia vzor s úsmevom smrtihlava, komedianti si na ni nechajú vyšiť úsmev Jamieho Homera. Keď už handra cez hubu, tak predsa štýlovo.
Príbeh Švédska: ako sa skončí najväčší zdravotný experiment Škandinávie
Kancelárske profesie
Pri profesiách, ktoré to umožňujú, nebude už home office považovaný za benefit zamestnávateľa. Naopak, zamestnávatelia budú svojich ľudí motivovať a vytvárať podmienky na to, aby zamestnanec s príznakmi ochorenia mohol pracovať z domova a neohrozoval zdravie ostatných kolegov a chod celej firmy.
Open space
Veľkokapacitná kancelária nie nepodobná klietkovému chovu hydiny zostane už len v učebniciach histórie architektúry. Tam, kde si z finančných dôvodov alebo pre povahu práce firmy nebudú môcť dovoliť rozdeliť zamestnancov do uzatvorených kancelárií, pričom každá bude mať vlastné filtre vo vzduchotechnike, pribudnú fyzické prekážky.
Pracovné miesta se proti kvapôčkam náhodne kýchnuvších oddelia zástenami alebo plexisklami. Filtre v klimatizáciách se budú meniť oveľa častejšie než dnes. Benefitom zamestnávateľa se stane „telefónna búdka“ – zvukovo a klimaticky separované pracovné miesto.
Boj s koronavírusom: svet zažíva najväčší experiment vo svojich dejinách
Objavia se firmy, ktoré budú dodávať kancelárske moduly pre jedného až dvoch zamestnancov. Hygienicky a ergonomicky certifikované bunky vybavené od stropného osvetlenia cez stôl s prípojkou elektriny a eternetu až po antibakteriálny koberec sa budú skrz výmenný plášť budovy vkladať do skeletov budov a napájať na centrálne kábelové rozvody.
Ze spoločenských priestorov zmiznú kľučky a madlá. Dvere se budú otvárať buď úplne automaticky na fotobunku, alebo im pribudne pätka umožňujúca otváranie nohou.
Zmiznú čítačky dlaní a krvného riečišťa, ktorými niektoré pokrokové firmy nahradili čipové karty na turniketoch. Bezkontaktná identifikácia a ovládanie budú nutnosťou. Budú doznievať čipové karty, pribudnú čipové náramky, čítačky tváre a očného pozadia. Vo výťahoch zmiznú tlačidlá, ovládať sa budú hlasom alebo apkou v osobnom mobile.
Buďte negatívni! Buďte zdraví!
Upozornenie: Nasledujúci text je osobným názorom autora a nie je prognózou alebo investičným odporúčaním. J&T Investiční společnost nenesie žiadnu zodpovednosť za použitie špekulatívnych informácií uvedených v texte.
- Doslov autora
- Keď pred pár dňami tento text vyšiel v denníku E15, schytal som zaň kritiku pre nadmerný pesimizmus. Nechcel by som sa s nikým hádať o budúcich číslach nezamestnanosti alebo o tom, koľko ľudí rezignuje a stane sa závislými od bezvírusovej virtuálnej reality. Verím, že azda som aspoň s trochou nadhľadu pomohol ukázať, kam až by to mohlo zájsť, keby sme stratili ľudskosť. Z môjho pohľadu je obdobie karantény dobrá skúsenosť. Strávili sme omnoho viac času so svojimi rodinami. Uvedomili sme si, ako sme od seba navzájom závislí, že sme závislí od pomoci niekoho iného alebo, naopak, máme kapacitu niekomu inému pomôcť. Mne osobne urobila veľká radosť tá obrovská vlna solidarity obyčajných ľudí, ktorí čelili chaotickému jednaniu tých, ktorí by nám namiesto vlastných kšeftov v krízovom čase mali poskytovať otvorené informácie a na základe starostlivého vyhodnotenie situácie nás koordinovať. Pamätajme, ako sa šili rúška pre najbližších aj pre úplne cudzích ľudí. Pamätajme, ako sa zbierky na zahájenie výroby pľúcnych ventilátorov alebo rúšok z nanovlákien plnili rýchlosťou svetla. Pamätajme, ako sa tlačili ochranné štítky pre zdravotníkov, ktorí ani necekli, keď ich s holými rukami poslali do boja nie nepodobne, ako poslali černobyľských hasičov skrotiť poškodený reaktor. Pamätajme na túto výnimočnú dobu. Ponechajme si v sebe tú solidaritu a ľudskosť.
