Ženy šetria viac ako muži, na sporiacich účtoch majú tisíce eur

Ženy síce zarábajú v priemere o pätinu menej ako muži, avšak na sporiacich účtoch majú nasporených približne o 8 percent viac finančných prostriedkov ako ich silnejšie polovičky.

Podľa prieskumu Fingo.sk majú ženy na sporiacich účtoch zhruba 2 000 eur. Mesačne dokážu dať bokom približne 185 eur. Najviac sporia ľudia vo veku 18 až 35 rokov, a to v priemere 220 eur mesačne.

V investovaní dominujú muži

Dôvodom, prečo ženy majú vyššie sumy na sporiacich účtoch, je najmä to, že v míňaní sú konzervatívnejšie ako muži. Najčastejšie si odkladajú peniaze kvôli finančnej rezerve, ktorú môžu využiť v prípade nečakaných výdavkov.

Muži majú úspory skôr na menšie či väčšie rekonštrukcie domu či bytu a nákupy, mladí šetria na bývanie. Na šetrenie si do budúcnosti, ako prilepšenie k penzii, myslí niečo vyše polovica Slovákov.

V rámci investovania sú však úspešnejší muži ako ženy. Dôvodom je, že dokážu podstúpiť väčšie riziko, ktoré v konečnom dôsledku prináša aj vyššie zisky. Muži majú tendenciu vstupovať aj do rizikovejších aktív, kde majú možnosť aj väčšieho zisku. Pri ženách zohráva dôležitú úlohu dôslednosť a opatrnosť.

Na druhej strane ich investičné rozhodnutia značne ovplyvňujú aj emócie. Vždy je preto dôležité mať pri investičných rozhodnutiach fundovaného finančného poradcu.

42 miliárd bez zhodnotenia

Podľa prieskumu až 60 percent slovenských žien uviedlo, že investovanie nevyhľadáva a skôr verí sporiacim a bežným účtom.

Podľa údajov Národnej banky Slovenska celkovo Slováci držia aktuálne na bežných účtoch v bankách zhruba 70 percent svojho majetku. Medziročne je to niekoľko percentný nárast. Ide o 42 miliárd eur, ktoré sú každoročne okresávané infláciou. Celkový objem vkladov sa medziročne zvýšil o 9,6 percenta.

Šetrenie pritom nie je silnou stránkou Slovákov. Až 35 percent ľudí nedokáže čeliť nečakaným finančným výdavkom. Problém majú najmä slobodné ženy. Kým 48 percent ich čelí neschopnosti čeliť neočakávaným finančným výdavkom a mnohé čelia aj neschopnosti splácať svoje aktuálne finančné záväzky, rovnaký problém má 36 percent mužov. 

Finančný plán

Pri šetrení je dôležitý finančný plán. Pred jeho zostavením je potrebné aspoň dva mesiace sledovať svoje výdavky a zapisovať si, na čo konkrétne sme minuli peniaze. Pravidelným odkladaním aj menších súm je možné vytvoriť si finančnú rezervu na preklenutie neočakávaných situácií alebo dlhodobejším sporením si pripraviť financie na konkrétne ciele, ako je vzdelanie detí či vylepšenie bývania.

V bankách peniaze prerábajú

• Slováci majú v bankách odložených 42miliárd eur, ročne ide o desiatky eur, ktoré zhltne na bežnom účte klientovi inflácia.
• Ide o 70 percent z celkového finančného majetku Slovákov.
• Na bežných účtoch majú nulový, alebo v tejto dobe len minimálny úrok.
• Zhruba tretina Slovákov mala za vlaňajšok majetok v akciách, dlhopisoch či podielových fondoch.
• Akcie predstavujú len do jedného percenta z hodnoty majetku Slovákov.

Napríklad domácnosť s priemerným mesačným príjmom 1 400 eur dáva mesačne na nutné výdavky, teda nájom, energie, splátky úverov, školné a stravovanie zhruba 70 percent z celkových príjmov.

Minimálna rezerva domácnosti by tak mala byť úrovní aspoň 2 940 eur. Ak by si chcela domácnosť vytvoriť rezervu do jedného roka, musela by si pravidelne odložiť takmer 245 eur, čo predstavuje 17,5 percenta mesačného príjmu. Ak by domácnosť obetovala na vytvorenie rezervy 10 percent mesačného príjmu t.j. 140 eur, dosiahla by cieľovú sumu rezervy o 21 mesiacov.

Nízkopríjmovým skupinám ľudí stačí odkladať 10 eur mesačne bokom. Vo všeobecnosti je odporúčaná hranica minimálne 10 percent z celkového príjmu domácnosti. Odporúča sa mať finančnú rezervu vo výške minimálne šiestich mesačných výdavkov, ideálna suma je 6 až 12 mesačných výdavkov.

Ako je to v zahraničí?

• V celom regióne strednej a východnej Európy tvoria akcie približne 5 percent z celkového finančného majetku ľudí.
• Na západe je to až štvrtina celkových finančných aktív domácností.
• V deviatich členských štátoch EÚ bolo hlavným finančným majetkom domácností podiel akcií a investičných fondov.
• Spomedzi nich bolo Estónsko jediným členským štátom, kde tento podiel predstavoval viac ako 56,7 percenta z celkových finančných aktív držaných estónskymi domácnosťami.
• Investovanie do akcií a investičných fondov bolo oveľa nižšie v Írsku, Holandsku a Spojenom kráľovstve, kde tento nástroj predstavoval 12,7 percenta až 14 percent z aktív domácností.
• Finančne gramotnejšie sú hlavne domácnosti s vyšším vzdelaním, s úverom na bývanie a s vyšším podielom finančných aktív.

Najlepšie je, aby sa investovalo na pravidelnej báze, napríklad každý mesiac alebo každý kvartál. Z dlhodobého hľadiska sa totiž cena, za ktorú nakupujeme podielové jednotky vo fonde, spriemeruje.

Ak napríklad tento mesiac investujem 100 eur, tak za to môžem kúpiť 20 podielových jednotiek vo fonde, lebo jedna má hodnotu 5 eur. Ale o pol roka už za tých istých 100 eur môžem nakúpiť až 100 podielových jednotiek vo fonde.

A práve toto sa stalo keď nastala kríza, resp. keď sa prepadli trhy o takmer tridsať percent. Ľudia v podstate za tých istých svojich 100 eur nakúpili niekoľkonásobne viac podielových jednotiek, a keď sa neskôr trh pomaličky spamätával, tak už na tom pomaličky zarábajú.

Treba plánovať

Naplánujte si, čo vás v živote čaká, aby ste vedeli, na čo a koľko peňazí budete v budúcnosti potrebovať. Môže ísť o budúce dofinancovanie hypotéky, alebo štúdium pre dieťa v zahraničí.- Vašim cieľom môže byť aj lepší dôchodok alebo akýkoľvek iný. Peniaze sa odkladajú podstatne jednoduchšie, keď viete, na čo ich odkladáte.

Na základe vášho cieľa si potom zvolíte cieľovú sumu investovania, čiže vašu predstavu – koľko peňazí by ste si na svoj cieľ (alebo aj na viacero cieľov) chceli nasporiť a na konci sporenia vybrať.

Zadefinovanie cieľovej sumy je veľmi dôležité, aby ste si následne vedeli nastaviť adekvátnu mesačnú čiastku sporenia. Premyslite si investičný horizont, teda časové obdobie, kedy peniaze budete potrebovať. Či to bude o 10 rokov keď dieťa skončí vysokú, alebo to bude o 20 rokov, keď budete odchádzať do dôchodku a podobne. Počas tohto časového obdobia budú vaše peniaze pracovať. Čím dlhšie investujete, tým vyšší výnos môžete získať.

Vo väčšine sú obyvatelia Slovenska pri investovaní veľmi konzervatívni. Uprednostňujú bezpečnosť investícií pred výnosom. Takýto klienti investujú skôr do konzervatívnych fondov, resp. rôznych bankových produktov. Zriaďujú si termínované vklady alebo sporenia k účtom, kde sú ich prostriedky chránené Fondom na ochranu vkladov, ale majú takmer nulový výnos.

Asi tretinu ľudí, ktorí investujú, môžeme nazvať vyváženými investormi. Sú ochotní podstúpiť menšie riziko. Síce investujú väčšiu časť peňazí do konzervatívnych fondov, ale hľadajú možnosti pre kombinované investovanie. Napríklad investovaním do ETF fondov alebo zlata.

ETF fondy

• Náklady na správu a riadenie ETF sa v súčasnosti približujú nule.
• Najlacnejšie ETF účtujú poplatok za správu a riadenie majetku do 0,1 percenta ročne.
• Poplatky za riadenie a správu podielových fondov sa spravidla pohybujú medzi 0,5 percenta až 3 percentá ročne.
• Priemer najpredávanejších akciových fondov na Slovensku je okolo 2,3 percenta ročne.
• ETF nemajú vstupné a výstupné poplatky.
• Vstupné poplatky podielových fondov sa pohybujú od 1 percenta do 5 percent z výšky investície.

Lenka Buchláková

Lenka Buchláková je ekonomickou analytičkou spoločnosti FinGO.sk. Venuje sa investičným a spotrebiteľským témam. Predtým pracovala viac ako 11 rokov v médiách. Je absolventkou medzinárodných vzťahov a diplomacie na Geneva School of Diplomacy and International Relations a medzinárodných a európskych štúdií na University of Cambridge vo Veľkej Británii.

Upozornenie

Upozornenie: Redakcia sa nemusí stotožňovať s názorom autora