Čísla naznačujú, že ekonomiky 27 členských štátov EÚ by mohli mať šancu dostať sa z recesie spôsobenej koronakrízou už tento rok. Výkon týchto ekonomík sa totiž v druhom štvrťroku zásadne zlepšil.

Súbežne stúpa aj miera zamestnanosti a aj v inflačnom parametri sa v zásade podarilo dosiahnuť cieľ Európskej centrálnej banky.

Silný medzikvartálny nárast ekonomík

Hrubý domáci produkt celej Európskej únie narástol v druhom štvrťroku 2021 medziročne o výrazných 13,2 percenta. Ak sa pozrieme len na štáty eurozóny, tam bol ešte o 0,4 percenta vyšší. To je zásadný posun oproti 1. štvrťroku, v ktorom ekonomiky oboch skupín krajín reportovali medziročne pokles o 1,3 percenta.

Ak sa pozrieme na medzikvartálny vývoj, tak HDP európskej dvadsaťsedmičky stúpol o 1,9 percenta, resp. o 2 percentá v prípade krajín eurozóny.

V predchádzajúcom kvartáli sa oživovanie ekonomík zastavilo, keď hrubý domáci produkt celej EÚ ako celku klesol medzikvartálne o 0,3 percenta a HDP krajín eurozóny o 0,1 percenta. Vyplýva to z najnovších údajov Eurostatu.

Tieto čísla hovoria, že 27 krajín EÚ je aktuálne pomerne blízko k tomu, aby ešte do konca roka vymazali ekonomické následky koronakrízy. Samozrejme, mnohé ešte bude záležať od vývoja tretej vlny pandémie, konkrétne najmä od toho, či budú štáty nútené na jeseň a úvodom zimy prijímať nové protipandemické opatrenia.

Južná Európa sa posilnila najviac

Ak sa pozrieme na čísla Eurostatu detailnejšie, vidíme najvýraznejší rast HDP na juhu Európy. Najrýchlejšie rástol HDP Španielska (medziročne takmer o 20 percent), Talianska (17,3 percenta, Portugalska (15,5 percenta) a takisto Francúzska (18,7 percenta ).

Na opačnom konci rebríčka boli Fínsko (7,4 percenta ) a Česká republika (7,8 percenta ). Kľúčová európska ekonomika – Nemecko – zaznamenala v druhom kvartáli medziročný rast hrubého domáceho produktu o 9,2 percenta.

Od apríla do júna 2021 rástla aj miera zamestnanosti. V celej v EÚ sa medzikvartálne zvýšila o 0,6 percenta a v eurozóne o 0,5 percenta. Je to návrat k tempu vytvárania nových pracovných miest, ktoré bolo pre EÚ typické od roku 2015 až do príchodu koronakrízy. Trh práce tak jasne signalizuje, že hospodárstvo EÚ sa postupne spamätáva z následkov krízy.

Do centra záujmu sa teraz presunula téma rastúcej inflácie. Pokračujúca uvoľnená monetárna politika Európskej centrálnej banky v kombinácii s opatreniami európskych vlád a ďalšími faktormi viedla k tomu, že medziročná inflácia v júli prekročila hranicu 2 percent.

Konkrétne Eurostat nameral 2,5 percentnú mieru inflácie v EÚ a 2,2 percentnú v eurozóne. Júnová aj júlová miera inflácie tak reálne prekročila tzv. inflačný cieľ Európskej centrálnej banky na úrovni 2,0 percenta.

Rastúca inflácia vyvoláva isté znepokojenie, keďže môže znamenať zdražovanie tovarov a služieb, a tým zvyšovanie finančného zaťaženia firiem aj obyvateľstva.

Zhrnuté a podčiarknuté– ekonomický výhľad celej EÚ podporený rýchlejším rastom HDP, rastúcou mierou zamestnanosti a aktuálnou infláciou možno hodnotiť ako opatrne optimistický.

Tony Christoforou
Výkonný riaditeľ a vedúci investičného výskumu Goldenburg Group. Začínal vo finančnom sektore v roku 2010 a pôsobil šesť rokov na finančnom dílingu jednej z najväčších cyperských investičných firiem. Od roku 2016 pôsobí v brokerskej spoločnosti Goldenburg Group ako výkonný riaditeľ. Venuje sa vývoju na finančných trhoch, zmenám v ekonomike štátov EÚ vrátane Slovenska. Súčasťou jeho práce je analýza finančných trhov a predikcie vývoja.
Upozornenie

Upozornenie: Redakcia sa nemusí stotožňovať s názorom autora