Svätý otec prišiel a odišiel. Zatiaľ čo jeho prítomnosť zanechala pozitívny odkaz, za tribúnami slávnostných liturgií sa odohrala ďalšia epizóda rozkladu slovenskej štátnosti. Jej chabé základy tentokrát narušila policajná inšpekcia, ktorá perfektne načasovaným zásahom udrela proti vyšetrovateľom NAKA.
Každé zatknutie sprevádza stupňujúci sa politicko-mediálny tlak. V závislosti od politických preferencií sa verejní aktéri svižne rozdelili do príslušných kmeňových zväzov. Jakobínska povaha prívržencov takzvanej očisty spustila rovnako silnú reakciu odporcov protikorupčných stíhaní. Obvinenia neúnavne pribúdajú, v chaose a anarchii sa však stratila podstata.
Autorita štátu každým dňom klesá a Slovensko pod vedením súčasnej vládnej garnitúry vytrvalo, ale pevne kráča ukrajinskou a gruzínskou cestou. Vrcholne proeurópska a prozápadná koalícia vytvorila taký inštitucionálny chaos, za ktorý by sa nemuseli hanbiť ani gruzínsky exprezident Michail Saakašvili či jeho ukrajinský kolega Viktor Janukovyč.
Koalíciou sľubovaná zmena tak na Slovensko naozaj prišla. Je len škoda, že sa vydala tým nesprávnym smerom.
Slovensko sa dostalo do politickej regresie. Namiesto Európy sa blížime k Ukrajine
Éterický Mikulec
V útrobách rezortu vnútra sa pohybuje éterická bytosť s civilným označením Roman Mikulec. Napriek všeobecnému zlyhaniu v podobe otvorenej vojny policajtov sa zdá, že jeho mandát má nebeský pôvod. Neexistuje totiž iné racionálne zdôvodnenie jeho zotrvania v ministerskom kresle.
Premiérom iniciované zasadnutie Bezpečnostnej rady to len potvrdzuje. Situácia sa dostala mimo kontroly, vláda musí konať. Je prinajmenšom otázne, či týmto posedením aj niečo vyrieši. Na základe predchádzajúcich skúseností môžeme konštatovať, že systémového riešenia sa pravdepodobne nedočkáme.
Kmeňové usporiadanie štátu je v priamom rozpore s opatreniami, ktoré by stabilizovali nebezpečne vyhrotenú situáciu. Žiadna zo strán konfliktu nie je zrelá na uzatvorenie aspoň dočasného prímeria. Sme vo vojne, ktorej obeťou je dôvera v právny štát.
Prítomní si zrejme neuvedomujú, že ak bude zatýkacia hitparáda ešte chvíľu pokračovať, nebude to len lokálna, ale aj európska záležitosť. Brusel zasahoval do diania v členských krajinách už pri menších prešľapoch. Nestranný pozorovateľ by sa pri pohľade na slovenskú scénu mohol oprávnene chytať za hlavu.
Rozvrat štátu pokračuje v priamom prenose. Očista nie je čierno-biela
Nádej zomiera posledná
Z veľkých slov a hrdých deklarácii o potrebe zmeny a očisty spoločnosti zostal len smutný obraz slovenskej štátnosti. Proces, ktorý mal napraviť chyby zakladateľov republiky sa obrátil v niečo, čo by sa s plným vedomím dalo označiť za medzinárodnú hanbu.
Pokiaľ v predvolebných sľuboch boli nejaké dobré úmysly, dnes sa nachádzajú pod hrubou vrstvou pochybností a zlej vôle. Medzi poctivými sudcami, vyšetrovateľmi a prokurátormi sa objavili aj takí, ktorí pre svoj kmeň boli schopní rozpútať bezpečnostné peklo.
Výsledok zasadnutia Bezpečnostnej rady nie je žiadnym prekvapením. Vláda sa vyhýba zodpovednosti a podobne ako v prípade Milana Lučanského a paragrafu č. 363 sa chce skryť za papierovým tigrom s názvom odborná pracovná skupina pre obnovu dôvery v právny štát.
Zostáva nám len dúfať, že sa medzi účastníkmi neobjavila myšlienka vyhlásenia výnimočného stavu. Vzhľadom na bezprecedentnosť predošlých udalostí, nebolo by to úplne nereálne.
