Trestné konanie je mimoriadnym zásahom do práv osôb, voči ktorým je vedené. Bezúhonný občan môže tvrdiť, že mu to je jedno, lebo jemu sa to stať nemôže. S týmto omylom sa v našej každodennej praxi stretávam nielen ja, ale asi všetci kolegovia advokáti, ktorí vykonávajú obhajobu v trestnom konaní.
Hoci sú si všetci občania pred zákonom rovní, v praxi trestného práva to tak jednoznačne nie je. Kauzy podozrivých a obvinených delíme na tzv. záujmové a nezáujmové kauzy. Podstatné je, či ide o vec, ktorá podlieha mediálnemu záujmu alebo nie. Miera stresu, psychickej záťaže, osobnej a rodinnej frustrácie je v priamej úmere závislá na tom, ako veľmi je vec „záujmová".
Aké sú definičné znaky tzv. záujmovej kauzy? Na prvom mieste je to pochopiteľne osoba podozrivého. Ak je z trestného činu podozrivá osoba tzv. verejného záujmu - či už sa jedná o politika, bývalého politika, vysokého úradníka, generála, osobnosť spoločenského, kultúrneho života, známeho športovca, významného podnikateľov či manažéra, má predmetná kauza publicitu istú.
V prípade, že ide o starostu, radkyňu, nižšieho úradníka, sudcu, lekára, advokáta, riaditeľa divadiel, kín, galérií, zoologických záhrad či národných parkov (výpočet je príkladný a nevzťahuje sa k žiadnym konkrétnym kauzám), je publicita prípadu nižšia, niekedy tiež teritoriálne ohradená na lokálne médiá.
Ďalším definičným znakom záujmovej kauzy je pochopiteľne charakteristika skutku, teda toho, čo mal podozrivý spáchať. Možno určite pochopiť, že mediálna pozornosť priláka vražda či lúpežné prepadnutie napr. banky, či aspoň benzínovej pumpy. V posledných rokoch však víťazí na celej čiare predovšetkým kriminalita korupčného charakteru, nasledovaná intrigami v oblasti verejného obstarávania a daňovými trestnými činmi.
Mieru mediálneho záujmu môžu orgány činné v trestnom konaní nad rámec definičných znakov uvedených vyššie umocniť napríklad tlačovou konferenciou. V poslednej dobe však namiesto tlačových konferencií získavajú médiá informácie o záujmových kauzách skôr neoficiálne, kedy otázka, kto je prameňom týchto informácií, budí pravidelné polemiky medzi zúčastnenými. Trend policajných zásahov s využitím maskovaných a ozbrojených zásahových jednotiek, ideálne za prítomnosti médií, je našťastie v Českej republike na ústupe a presunul sa k susedom na Slovensko.
Aké dôsledky má na doteraz bezúhonného občana začatie trestného stíhania? Ako som uviedol, v prípade nezáujmových káuz ide o veľmi nepríjemnú situáciu, kedy však podozrivý či obvinený čelí iba samotnému tlaku trestného stíhania. Dotyčný má dostatok pokoja a priestoru pre svoju obhajobu, argumentáciu ako právnu, tak skutkovú. Akokoľvek sa jedná o ťažkú životnú situáciu, v drvivej väčšine prípadov sa s ňou, aspoň podľa mojich skúseností, dokážu klienti vyrovnať.
Dramaticky odlišná je situácia v prípade tzv. záujmových káuz. V týchto prípadoch sú klienti už od začiatku verejne konfrontovaní s podozrením. Sú verejne pranierovaní, čelia priamym následkom skutočnosti, že voči nim je vedené trestné stíhanie, a to ako v rovine pracovnej, kedy sú v lepšom prípade preraďovaní, v horšom prípade vyhadzovaní z práce s odôvodnením, že práve takýto prístup je potrebný, nutný a etický.
V prípade, že vykonávajú politické funkcie sú vystavení tlaku na rezignáciu. Ak sú zamestnanci štátu, sú nútení k odchodu či stavaní mimo službu. Takto označkovaný podozrivý musí svoju pozíciu vysvetľovať rodičom, deťom, známym a priateľom. Celé rodiny potom zdieľajú stigmu trestného stíhania, čo nezriedka vedie k ich rozpadu.
Najfatálnejším následkom potom bývajú zdravotné následky spôsobené dlhotrvajúcim stresom, ktoré môžu vyústiť až do smutného konca.
Uvedeným následkom čelí podozrivý, neskôr obvinený či obžalovaný, počas trestného konania až do právoplatného rozhodnutia, až ktorým je definitívne rozhodnuté o jeho prípadnej vine. To všetko pri formálnom zachovaní ústavného princípu neviny.
Hľadám optimistický koniec a nenachádzam ho. Nech je tento text aspoň pripomenutím pre tých, čo dlhé roky rozhodujú o osudoch iných, že za každým prípadom je človek z mäsa a kostí, ktorý má svoj život, svoju rodinu, svoju prácu, záujmy, koníčky a priateľov. Ak zlyhá a spácha trestný čin, má byť spravodlivo potrestaný. Do právoplatného rozsudku je však taký človek nevinný a ako na nevinného treba na neho i pozerať a neničiť jeho život v rámci vyššieho spoločenského dobra.
Text bol prebratý zo stránky info.cz
- Lukáš Trojan
- Mgr. Lukáš Trojan je viceprezidentom Unie obhájcov ČR, partnerom advokátnej kancelárie tdpA a podpredsedom Kontrolnej rady Českej advokátnej komory.
- Upozornenie
Upozornenie: Redakcia sa nemusí stotožňovať s názorom autora
