V poslednej analýze sme spomenuli vybrané faktory, ktoré by mohli spôsobiť významné pribrzdenie aktuálneho silného rastu cien ropy. Začnime americkou produkciou ropy v USA, ktorá sa prestala obnovovať a obchodníci s ropou už ani akoby neočakávali, že by mohla rásť. Áno, skutočne, najväčší producent ropy na svete na jar 2020 významne znížil svoju produkciu a od leta 2020 až do dnešných dní jej objem stagnuje. Lenže aktivita ťažobného sektora od septembra 2020 neustále rastie a počet vrtov by sa pri takomto tempe rastu mohol zdvojnásobiť už vo februári.
V januári bola priemerná cena ľahkej americkej ropy WTI po prvý raz od februára 2020 na vyššej úrovni ako 50 dolárov za barel. Ako sme už pred časom spomenuli, práve toto je cena, kedy sa americkým producentom oplatí nielen udržiavať produkciu, ale ju aj zvyšovať. Priemerná cena v prvej polovici februára už vzrástla o ďalších 10 percent. EIA tento vývoj reflektuje.
Počas posledných mesiacov odhady americkej produkcie nemenila, ale vo februárovom reporte (na základe januárových údajov) ich začala postupne zvyšovať. Zatiaľ len minimálne, ale trend sa už začal. Odhady kanadskej produkcie išli nahor výraznejšie a to o 130-tisíc barelov denne. Cena ropy medzitým ďalej stúpa a je pravdepodobné, že odhady sa budú ďalej zvyšovať.
Podarí sa Saudskej Arábii udržať vysoké ceny ropy?
Podiel na trhu s ropou: v ROPEC sú rovní a rovnejší
Alfou a omegou producentov ropy je podiel na trhu. Samozrejme, každý chce byť aj ziskový, ale to je napríklad pre arabských producentov skoro samozrejmosť, keďže majú najnižšie produkčné náklady.
Podiel na trhu ukazuje, či je producent konkurencieschopný a či si vie udržať zákazníkov. To je niekedy ešte dôležitejšie, než ukazovateľ ziskovosti za posledné obdobie. Vysvetlime si preto, ako sa vyvíja podiel na globálnom trhu s ropou. V grafe sú zaznamenané všetky krajiny, ktoré kedy produkovali aspoň 4 milióny barelov ropy denne. OPEC je rozdelený tiež na tých, ktorí produkujú (alebo v nedávnej minulosti produkovali) aspoň 4 milióny barelov (to je Saudská Arábia, Irak a Irán) a zvyšok kartelu. Do tabuľky sa ešte dostali Rusko, USA, Kanada a Brazília.
Do grafu sme zahrnuli údaje za posledných 10 rokov, a teda siaha ešte do čias, keď bolo pre OPEC všetko v poriadku a mal na trh veľmi výrazný vplyv. USA importovali polovicu svojej spotreby ropy. Medzitým sa ale veľa zmenilo a od roku 2012 do roku 2020 vzrástol podiel bývalého najväčšieho importéra ropy na svete z niečo vyše 10 percent na viac ako 20 percent.
O niečo menším, ale stabilným tempom rástla aj produkcia Kanady. Kto stratil? Predovšetkým OPEC. Lenže nie celý rovnako. Saudská Arábia si svoj podiel v podstate udržala – až do príchodu pandémie bola v podstate tam, kde v roku 2011, možno o niečo nižšie. Významne si polepšila bývalá trojka, dnes už dvojka OPECu – Irak. Pred pandémiou bol podiel Bagdadu o viac ako polovicu vyšší než na začiatku dekády. Ale pozor, nebolo to len v dôsledku sankcií voči Iránu. Jeho podiel zabrali hlavne USA. Rusko si svoj podiel veľmi pozorne ustrážilo, klesajúci trend je len minimálny – podobne ako v prípade Saudskej Arábie sú v podstate tam, kde pred dekádou.
Čo sa pokazilo v pláne kartelu ROPEC? Produkcia ani dopyt sa nevyvíjajú podľa očakávaní
A kto stratil najviac? Maličkí producenti v OPECu. Opäť k tomu prispeli problémové krajiny ako Venezuela, Irán či Líbya. Lenže kým produkcia Venezuely začala klesať až v roku 2016, produkcia Iránu v roku 2018 a Líbye v roku 2020. Trend poklesu trhového podielu OPECu mimo najväčších hráčov sa začal už v roku 2013. Preto zaznieva na summitoch čoraz viac kritiky smerom na Rijád, že má bližšie k Moskve ako k zvyšku arabských priateľov. Že najskôr sa hľadá dohoda s Ruskom a následne sa rieši konsenzus v rámci OPEC.
Určite nie sme jediní, ktorí vidia, že kým Saudská Arábia a Moskva si svoj podiel na čoraz plnšom trhu s ropou držia, ostatní idú zväčša nadol. Môže sa potom Rijád čudovať, že nie každý dodržiava kvóty? Že krajiny, ktoré investovali do rozvoja svojej produkcie, chcú túto kapacitu využiť a tlačia na zvyšovanie kvót? Nemôže. Možno aj to je dôvod, prečo Saudská Arábia v januári urobila veľký krok a uskromnila sa oproti ostatným. Alebo bol stimulom tiež v januári konaný investorský summit v Rijáde, na ktorom kráľovská rodina ponúkala investorom bližšie nešpecifikovaný balík akcií Saudi Aramco. Peniaze z predaja chce použiť na diverzifikáciu ekonomiky do iných odvetví, než je ťažba ropy. Čím viac získajú, tým, pochopiteľne, lepšie. Čím vyššia cena ropy, tým vyššia atraktivita obchodu.
Koalícia obrancov podielu na trhu: buď zvýšime produkciu my, alebo tí druhí
Viaceré krajiny na čele s Ruskom zdôrazňujú, že čím vyššia je cena ropy, tým väčšia šanca, že konkurencia mimo ROPECu (hlavne USA) bude navyšovať produkciu ropy. Upozorňovali na to nielen teraz na januárovom summite, ale už v roku 2017, keď sa cena ropy Brent začala dostávať nad 60 dolárov za barel.
Vtedajšia situácia sa veľmi podobala súčasnej. ROPEC držal obmedzenú produkciu a cena ropy išla postupne vyššie a vyššie. Obmedzenie bolo vo výške 1,8 milióna barelov ropy denne a v závere roka 2017 sa rokovalo o predĺžení obmedzenia produkcie aj na celý rok 2018.
Producenti ropy medzi mlynskými kameňmi dopytu a ziskov alebo: OPEC verzus Rusko a spol.
Nie je potrebné písať celú históriu, stačí pár faktov. Krajiny, ktoré mali rezervnú kapacitu (Kuvajt, Rusko a Spojené arabské emiráty) lobovali za zvýšenie ťažby. Tí, ktorí nemohli zvyšovať produkciu, lobovali za zotrvanie.
Saudská Arábia preferovala, napriek svojej voľnej kapacite, ponechať nízku produkciu a podporiť rast ceny. Cena ropy Brent bola presne tam, kde je teraz, nad 60 dolárov za barel. Saudská Arábia si presadila svoje a produkcia bola ponechaná, ale s tým, že ak by sa trh prehrieval, sú schopní dohodu rýchlo upraviť.
To sa udialo v júni 2018, keď dodali milión barelov ropy denne navyše. Moskva však žiadala viac. Ďalší zaujímavý fakt je, že ako sa dohoda o obmedzení blíži ku koncu, čoraz menej členov ju dodržiava. Rovnako ako vtedy, aj dnes práve Saudská Arábia predáva podiely vo svojej ropnej spoločnosti Aramco, a preto jej záleží na vyšších cenách ropy.
História sa neopakuje, ale rýmuje
Ak by sme mali situáciu z rokov 2017 a 2018 aplikovať na súčasné podmienky, mohlo by sa zdať, že Saudská Arábia aj dnes presadí, že produkcia sa nebude navyšovať viac, ako bolo dohodnuté a bude preferovať vyššie ceny ropy.
V roku 2018 mala pred ponukou akcií Aramca investorom dokonca cieľ dostať ropu späť na úroveň 100 dolárov za barel. Lenže pred tromi rokmi mala Saudská Arábia podiel na trhu viac ako 10 percent, kým na začiatku tohto roka to bolo 9,6 percenta. Znížením produkcie, ktoré ohlásila na február a marec, klesne jej podiel dokonca na 8,6 percenta, čo je na minimálnych úrovniach za poslednú dekádu.
Podiel lídra OPECu na trhu k týmto úrovniam klesol len dvakrát za posledných 10 rokov a vždy to bola len krátkodobá záležitosť. Nehovoriac o tom, že Saudská Arábia má v poslednom čase problém presadiť udržanie nízkej produkcie ropy v karteli.
A ďalej, ak sa pozornejšie pozriete na graf vývoja podielu veľkých producentov na trhu, všimnete si, že Kanada a Brazília získavajú v poslednom čase čoraz väčší podiel. Sú na svojich maximách. Na lukratívnom čínskom trhu sa Brazília dokonca dostala do prvej trojky dodávateľov. Toto sa Saudskej Arábii (a už vôbec nie Rusku) nebude páčiť.
OPEC, Rusko, koronakríza, ceny: Veľký ropný kolotoč pokračuje
Zo strany Ruska a zvyšku ROPECu možno očakávať tlak na to, aby sa čo najskôr na trh dostalo nielen 1,5 milióna barelov ropy dennej produkcie (ktoré sú na tento rok dohodnuté), ale čo najskôr aj zvyšných 5,8 milióna, ktoré mali byť mimo trhu držané až do apríla 2022.
Zo strany Saudskej Arábie hrozia podstatne prudšie kroky, ak si uvedomí, že svoj podiel na trhu nestráca len kvôli vlastným dobrovoľným škrtom, ale aj kvôli tomu, že ju konkurenti predbiehajú. Čo to znamená? Stačí sa pozrieť, čo sa udialo v apríli 2020 či septembri 2020. Saudská Arábia skrátka prestala brániť vyššie ceny ropy a začala brániť svoj podiel na trhu. Znižovaním cien, či zvyšovaním produkcie. Saudská Arábia totiž ako jediná nemá stanovenú oficiálnu kvótu produkcie. Robí, čo uzná za vhodné.
Vo svetle týchto faktov môžeme povedať, že existuje značné riziko, že produkcia bude počas tohto roka rásť rýchlejšie ako dopyt a s veľkým poklesom zásob to nebude také horúce. Tento pohľad zdieľa aj EIA, ktorá očakáva, že utesnenie trhu bude len krátkodobé a naopak, od leta 2021 môžu zásoby ropy stúpať ešte rýchlejšie, než sa v posledných mesiacoch očakávalo. To znamená jediné – sledujeme veľmi krehkú cenovú rely. Tá je veľmi silná, dokonca silnejšia, než sme čakali. Ale krehkou ostáva. Oteplenie v Texase po nečakanej snehovej búrke opäť naštartuje produkciu a dodávky elektrickej energie. Na začiatku marca sa môžeme tešiť na ďalší summit ROPEC, kde sa bude rokovať o aprílovej kvóte.
PRAMEŇ: wsj.com, cnbc.com, reuters.com, EIA.gov, OPEC.org, oilprice.com. Hlavný obrázok: tehrantimes.com
- Tomáš Mikulík
- Tomáš Mikulík sa od doštudovania ekonomickej univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici výhradne venuje analytickej činnosti v obore financií a kapitálových trhov. V období rokov 2011 až 2016 pôsobil ako analytik u brokera, neskôr ako analytik fondu a následne ako dealer štátnej banky. Od roku 2013 významne prispieva k formovaniu ropnej stratégie, ktorá sa stala finálnou investičnou stratégiou fondu HarBull Oil Fund. Jeho úlohou je kontinuálne anatomizovanie ekonomických dát ako aj dát finančného a ropného trhu, ktoré sú pre fungovanie fondu kľúčové.
- Upozornenie
Upozornenie: Redakcia sa nemusí stotožňovať s názorom autora
