Osemdesiatpäť eur. Toľko v priemere stojí každý mesiac zdravotná starostlivosť pre jedného poistenca štátu. Patria k nim deti, dôchodcovia, nezamestnaní a ďalší. Štát však za nich platí mesačne poistné len 32 eur.
Rozdiel medzi platbou štátu a nákladmi na starostlivosť tak stále rastie. Trend smeruje k tomu, že štát bude v tomto roku platiť najmenej za posledných desať rokov. Platba od štátu sotva pokryje náklady na prevenciu dieťaťa či dôchodcu. Zvyšok doplácajú zamestnanci, živnostníci, zamestnávatelia. Náš zdravotný systém je síce založený na solidárnosti. Ak však má byť zachovaná spravodlivosť, aj solidarita musí mať svoje hranice.
Matematika je úplne jednoduchá. Skoro štyri pätiny zdravotnej starostlivosti na Slovensku, teda 78 percent, financujú zamestnanci, zamestnávatelia a živnostníci. Tvoria 42,5 percenta všetkých poistencov. Hoci zvyšní poistenci sú poistencami štátu – je ich viac ako polovica (57,5 percenta), štát platí len jednu pätinu nákladov na zdravotnú starostlivosť (22 percent).
Len pre porovnanie. Priemerná mesačná platba zdravotných odvodov od zamestnancov a ich zamestnávateľov je 141 eur. Táto suma spravidla každý rok narastá. Od roku 2010 stúpla o viac ako polovicu. Priemerné náklady na ich zdravotnú starostlivosť sú necelých 33 eur mesačne. Priemerné mesačné poistné za poistencov štátu je 32 eur, spotrebujú však zdravotnú starostlivosť za 85 eur.
Aj vám sa zdá, že systém platieb nie je celkom férový? Predstavte si, že rozdiely sa majú podľa štátneho plánu ešte zvyšovať! Pretože štát už niekoľko rokov znižuje platby za svojich poistencov a zdá sa, že z financovania zdravotnej starostlivosti sa chce úplne vyzuť. Napriek tomu, že politici, respektíve ministri zdravotníctva a financií spolu s premiérom svorne tvrdia, že zdravotníctvo patrí k ich prioritám.
Prečo je to problém?
Dajme bokom debatu o férovosti, názory sa môžu rôzniť. Ide o udržateľnosť systému. Takýto systém je jednoducho neudržateľný. Príde kríza, tisícky ľudí ostanú bez práce, zaradia sa ako nezamestnaní medzi poistencov štátu. Už neplatia štedré odvody, ale štát za nich platí tie mizerné. Príjmy zdravotných poisťovní klesajú, a teda klesá aj objem zdravotnej starostlivosti, ktoré sú schopné zaplatiť. Zdravotné poisťovne nasadzujú reštrikčné opatrenia, pacienti čakajú dlhšie, množia sa poplatky v hotovosti.
Pamätáte si ešte na časy, keď bola sadzba za poistencov štátu štvorpercentná? Politici vtedy sľubovali, že to bude päť percent. Hoci sa percentá zrušili a štát platí pevnú sumu, pri prepočte podľa starej metodiky by to bolo v tomto roku 3,15 percenta. Že ide len o nejaké to percento? Nie, ide o milióny. Ak by dnes bola sadzba na úrovni štyroch percent, v systéme by bolo o 271 miliónov eur viac! Pri piatich percentách až o 624 miliónov eur viac. Nehovorme o dofinancovaní. Hovorme o tom, aby štát platil za svojich poistencov adekvátnu sumu.
Štát deklaruje, že sa o svojich občanov postará. Ak chce svojim poistencom – deťom, či dôchodcom zabezpečiť adekvátnu zdravotnú starostlivosť, mal by zabezpečiť jej férové a stabilné financovanie. Žiaľ posledných desať rokov to neplatí, štát si svoj záväzok neplní. A aby nenaštval zdravotníkov, tak musí v priebehu roka vymýšľať rôzne nesystémové „dofinancovania“. Držíme palce novej vládnej garnitúre, aby pre rok 2021 už konečne nastavila také financovanie zdravotníctva, aby bolo férové, predvídateľné a stabilné. A aby jej platby poistného za deti, dôchodcov a nezamestnaných neboli najnižšie za posledných desať rokov.
- Martin Kultan
Po ukončení štúdia na Obchodnej fakulte Ekonomickej univerzity v Bratislave začal v roku 2002 pracovať v obchodnej spoločnosti Dôvera zdravotná poisťovňa na pozícii klientskeho pracovníka cez vedúceho odboru vonkajších vzťahov a manažéra odboru nákupu. Od roku 2009 riadil v zdravotnej poisťovni úsek nákupu zdravotnej starostlivosti a zodpovedal za spoluprácu s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti. V roku 2011 viedol sekciu nákupu v spoločnosti Všeobecná zdravotná poisťovňa. Od mája 2012 pôsobí ako predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Dôvery.
