Zákon, na ktorý sa zabudlo. Alebo chcelo zabudnúť?

Banská legislatíva ja priam archaická. Banský zákon z roku 1988 prešiel zásadnejšou novelizáciou prakticky len na začiatku deväťdesiatych rokov. Nielenže už nereflektuje súčasné trendy či medzinárodné záväzky, ale je pozmenený tak, že za dlhší koniec ťahajú domáce či zahraničné ťažobné firmy. Nie štát či jeho občania, ktorým podľa ústavy nerastné bohatstvo krajiny patrí.

Štát sa síce nevzdal vlastníckeho práva k ložiskám, ale s právom na ich dobývanie nakladá, ako keby boli bezcenné. Nezriedka miliónové zisky ťažiarskych spoločností tečú výlučne do súkromných rúk. Štát v týchto firmách nevlastní ani jedinú akciu a za prenájom dobývacích priestorov si účtuje omrvinky.

Žiadna vláda neprejavila zásadnú ambíciu banskú legislatívu novelizovať. Skostnatelosť banských úradov len potvrdzuje fakt, že ich bývalý šéf zotrval vo vedení pätnásť rokov. Jeho pozíciou neotriasli ani podozrenia spojené s vyšetrovaním banského nešťastia v Handlovej či viacero podaní poukazujúcich na zneužívanie postavenia.