Chytili sme koronu pod krk, ako to po plošnom testovaní vyhlásil premiér Igor Matovič? Vyzerá to tak, že nie. Začnime však pozitívne.

Nasadenie antigénových testov do boja proti pandémii bol správny krok. Vďaka tomu sa nám podarilo výrazne navýšiť celkové kapacity testovania, na čo vyzývali odborníci v podstate od začiatku pandémie. Aj keď polovicu týchto kapacít dnes tvoria menej spoľahlivé antigénové testy, vzhľadom na ich nižšiu cenu, je to pri ich správnom využívaní stále efektívny nástroj. So samotnými PCR testami by sme súčasné kapacity testovania nikdy nedosiahli.

Kontroverzie vyvoláva len opakované využívanie antigénových testov na celoplošné testovanie. O týchto testoch totiž panuje zhoda, že najlepšie využitie nachádzajú v lokalitách s vysokou prevalenciou nakazených. Tému plošného testovania si však nechajme do iného textu.

Antigénové testy sa okrem plošného testovania využívajú aj na pravidelné testovanie v nemocniciach a domovoch sociálnych služieb, ale tiež sa nimi môže nechať otestovať ktokoľvek na mobilných odberových miestach. Veľká časť ľudí ich začala uprednostňovať pred PCR testami, pretože sú rýchlejšie a zadarmo. Antigénových testov sa už robí denne rovnako alebo dokonca viac ako PCR testov. Od 13. októbra sa spravilo 434-tisíc antigénových testov v porovnaní so 442-tisíc PCR testami.

To však prináša jednu veľkú nevýhodu. Do oficiálnych štatistík, ktoré ukazujeme svetu, môžeme podľa medzinárodných štandardov započítavať len výsledky PCR testov. Pri antigénových testoch je totiž pomerne značná časť testov falošne pozitívnych, takže ich započítavanie by skresľovalo celkové výsledky. Na druhej strane, vysoký počet antigénových testov zasa skresľuje oficiálne údaje z PCR testov.

Nemáme to pod kontrolou

I. Matovič sa teší zo zlepšujúcich sa čísiel za PCR testy. Je síce pravda, že podľa nich klesajú denné prírastky nakazených, ale rovnako klesajú aj počty PCR testov. Užitočnejšie je preto pozerať sa na to, koľko percent z PCR testov je pozitívnych a ako sa po plošnom testovaní vyvíjala táto krivka. Pred plošným testovaním sa podiel pozitívne testovaných pohyboval okolo 20 percent a rovnako je to plus-mínus aj teraz. Dvadsaťpercentný podiel je pritom mimoriadne vysoké číslo, ktoré podľa Svetovej zdravotníckej organizácie naznačuje, že krajina nemá pandémiu pod kontrolou.

Dve roviny

Vláda sa od nasadenia antigénových testov borila s tým, ako sa vysporiadať s vykazovaním dvojakých druhov testovania. Táto dilema má dve roviny, jednu odbornú a druhú politickú. Odborná spočíva v tom, že potrebujeme reálne informácie o tom, ako sa u nás vyvíja pandémia. Politická zasa v tom, že vláda potrebuje po plošnom testovaní a čiastočnom lockdowne ukázať občanom zlepšujúce sa čísla. V opačnom prípade by čelila ešte väčšej nespokojnosti než musí čeliť teraz.

Nakoniec sa na ministerstve zdravotníctva rozhodlo, že štát bude zverejňovať údaje za antigénové testy a PCR testy separátne. Prvýkrát tak urobil v piatok. Existuje však aj lepšie riešenie.

Umelé nafukovanie?

Elegantnou cestou, ako získať lepšiu predstavu o vývoji nákazy, by bolo nechať otestovať PCR testami všetkých tých, ktorí majú pozitívny výsledok z antigénových testov. Takto by sme eliminovali falošne negatívnych a zároveň by sme mohli započítať väčšinu pozitívne testovaných z antigénových testov do celkových štatistík.

Takto to dáva zmysel aj z iných dôvodov. Dnes musia ísť tí, čo sú pozitívne testovaní antigénovými testami, do povinnej karantény, kde podstupujú klasický proces trasovania, ako ho poznáme z PCR testov. Hygienici potom posielajú ich kontakty na klasické PCR testy. Ak môžeme PCR testami testovať kontakty, prečo nie aj samotných pozitívne testovaných?

Ako som naznačil už skôr, dôvody musíme hľadať skôr v politickej rovine. Vláda si jednoducho nechce kaziť štatistiky. Toto nepriamo spomenul aj premiér I. Matovič vo štvrtok na tlačovke. „V tom prípade sa obávam, že školy a reštaurácie otvoríme až niekedy v marci alebo apríli, lebo budeme mať obrovské čísla, ktoré si umelo nafúkneme,“ vyhlásil. Ale obavy z „nafúknutia“ sú tu prehnané.

Po sekundárnom pretestovaní PCR testami dostaneme reálnejšie dáta o celkovom počte nakazených. Ak nám čísla naozaj dramaticky narastú, tak len z dôvodu, že sa epidemiologická situácia zhoršuje. A táto informácia je pre nás dôležitá. Môžeme podľa toho prispôsobovať nové opatrenia.

Lenže verejnosť by v takýchto číslach videla aj neúspech plošného testovania a čiastočného lockdownu a to už nie je v záujme vlády. Separátne vykazovanie údajov z dvojakého testovania preto vláde vyhovuje viac.