Záchrana štátnej poisťovne je antireformou zdravotného systému

Slovenská moderná história ukazuje, že musí byť zle, aby sa veci pohli. No obávam sa, že počas tejto krízy tomu tak nebude. Obrovský balík peňazí z EÚ, ktorý bude splácať celá jedna generácia Európanov, dal politikom pocit, že môžu konečne uskutočniť svoje sny. A tie sny majú väčšinou od reforiem ďaleko.

Za normálnych krízových okolností by totiž sotva niekoho napadlo, že zadotuje štátnu zdravotnú poisťovňu sumou 300 miliónov eur. Tento krok nie je len záchranou poisťovne, na tú by stačilo niekoľko desiatok miliónov, maximálne stovka. Je to hlavne krok k splneniu 15-ročného sna slovenských politikov o monopolnej štátnej poisťovni. Miliónový finančný žolík umožní poisťovni pohodlne prežiť krízové obdobie, kým dve zvyšné poisťovne budú krvácať, a ešte môže skúšať rôzne formy uplatenia ich poistencov, aby prešli na jej stranu.

Tých poistencov mimochodom štátnej poisťovni za poslednú dekádu ubudlo zhruba pol milióna a tento rok pravdepodobne nebude iný. Pripravovaný krok Ministerstva zdravotníctva sa tak dal očakávať. Ak by po štyroch rokoch bola štátna poisťovňa zase v ťažkej strate, (v roku 2016 dosiahla stratu 112 miliónov), skončila v ozdravnom pláne a zároveň stratila ďalšie desiatky tisíc poistencov, mohlo by to pre ňu byť už skutočne posledné zvonenie.

Snaha ministerstva zakryť tento dôvod je slabá. Argumenty o tom, že štátna poisťovňa je tu pre ľudí (ktorí z nej húfom utekajú) a že prepláca viac a lepšie, nie sú ničím podložené a sú skôr svedectvom o neefektívnom zazmluvňovaní a prevádzke. Jeden príklad  za všetky - kým súkromné poisťovne majú v priemere 450 zamestnancov na milión poistencov, štátna ich má zhruba 670.

Najsmutnejšie ale je, že odplávali všetky sľuby o novej ére, v ktorej sa nebude diskriminovať podľa vlastníctva a v ktorej sa bude v prvom rade hľadieť na kvalitu. Tristo miliónov mohlo slúžiť na lepšie služby pre pacientov, miesto toho skončia v blčiacom kotle záchrany, tak ako pravidelne končia stovky miliónov eur v oddlžovaní (hlavne) štátnych nemocníc.

Najviac oklamaní sa môžu cítiť viac ako dva milióny poistencov v súkromných poisťovniach. Záchranu štátnej poisťovne fakticky zaplatia oni. Štát roky znižoval platbu sa štátnych poistencov. To, čo takto „ušetril“ teraz do systému vráti – ale len pre poistencov VšZP. 

Pritom za súčasnú situáciu poisťovne môže štát a to hneď dvojmo. Po prvé, dlhodobým zlým riadením poisťovne. Za to nemôžu len predchádzajúce manažmenty, osobne zodpovední sú aj politici. Veď si len spomeňme na Ficov telefonát vtedajšiemu riaditeľovi VšZP, ktorým pred celým národom spláchol jeho ozdravný plán, ale aj jeho samotného.

Po druhé, dlhodobá politika dvoch kategórií poistencov (štátni verzus zamestnaní) počas koronakrízy vyeskalovala. Množstvo poistencov sa behom chvíle zmenilo zo zamestnancov na štátnych poistencov a v systéme nie je žiaden nástroj, ktorý by tento fakt kompenzoval. Poisťovne za nich dostávajú 0 eur, keďže po novom sa platba za poistencov štátu počíta ako jedno globálne číslo bez ohľadu na ich počet.

Naliať do poisťovne stovky miliónov eur nie je riešením. Riešením je zmena odvodovej politiky. Prestaňme sa hrať na zamestnancov a poistencov štátu. Je potrebné stanoviť pevnú sumu ročného poistného na osobu, napríklad 1200 eur. Ak nezarábate nič, zaplatí to štátny rozpočet. Ak zarábate málo, z odvodov zaplatíte toľko, čo doteraz a zvyšok doplatí štát. Ak zarábate viac, z odvodov zaplatíte 1200 eur a zvyšok zaplatíte ako solidárnu zdravotnú daň. 

Druhým krokom je rozdeliť a predať štátnu poisťovňu. Štát okrem populistických krokov ako je šikanovanie manažmentu na Facebooku ňou nevykonáva žiadnu reálnu politiku a úbytkom poistencov stráca toto aktívum každý rok na hodnote. Získané peniaze sa dajú využiť v zdravotníctve lepšie. Mali by sme tu konkurenčný trh štyroch podobne veľkých poisťovní a zdravotníctvo by konečne mohlo začať riešiť skutočné problémy miesto 15-ročnej nekonečnej diskusie o štátnom monopole.

Martin Vlachynský

Vyštudoval hospodársku politiku na Ekonomicko-správní fakulte MU v Brne, následne absolvoval master štúdium na University of Aberdeen. V INESS pracuje od roku 2012, zaoberá sa hlavne podnikateľským prostredím a konkurencieschopnosťou, zdravotníctvom a energetikou. Pripravuje Byrokratický index a index Zdravie za peniaze. S kolegom Róbertom Chovanculiakom pripravuje pravidelný ekonomický podcast Na Vŕšku.

Upozornenie

Činnosť INESS podporila aj poisťovňa Dôvera