Na začiatku tohto tisícročia bola cena za m2 bytu takmer 1:1 s cenou za m2 domu. Za posledných 20 rokov sa tento pomer výrazne posunul v neprospech bytov – v roku 2020 stál priemerný m2 v bytoch zhruba o 55 percent viac ako v domoch.
Éra „lacných“ domov je však za nami a ich priemerné predajné ceny rástli od konca roka 2020 rýchlejšie, ako to bolo v prípade bytov. Takémuto trendu zásadným spôsobom dopomohla korona kríza, ktorá zvýšila atraktivitu bývania v domoch. Tie vedeli najmä v období home-workingov a obmedzení pohybu poskytnúť v porovnaní s bytmi väčší životný priestor.
Ceny stavebných materiálov prudko rástli
V období posledných 12 mesiacov k rastu cien nehnuteľností výrazne prispieva nielen dopyt po bývaní (značne ovplyvnený kúpami bytov a domov na investíciu), ale aj ceny stavebných materiálov. Najmä posledný spomínaný faktor môže v najbližšom období zohrávať kľúčovú úlohu a rozhodnúť o tom, za akú cenu sa vám podarí postaviť nový dom.
Ceny stavebných materiálov totiž narástli až o 40 percent v priebehu januára 2021 až mája 2022.
Stavebné materiály sú najväčšou, nie však jedinou položkou pri kalkulovaní stavby. Ak premietneme do ceny stavebných prác okrem materiálov aj ostatné polotovary, mzdy, použitie strojov a ostatné náklady, vidíme za rovnaké obdobie nárast o 24 percent.
Podobne rýchly rast cien sme zažili možno len začiatkom 90-tych rokov po transformácii ekonomiky na trhové hospodárstvo. No v rámci dostupných štatistík od roku 2000 sa historický vývoj cien ani len nepriblížil súčasnej dynamike rastu.
Ak uvažujete nad stavbou nového domu, tieto čísla už na prvý pohľad nepôsobia povzbudivo. Otázka, či s výstavbou počkať alebo začať stavať čím skôr, aby ceny nešli ešte vyššie, resp. aby ste vôbec stihli nakúpiť dostatok stavebného materiálu, je preto na mieste.
Čo spustilo cenové skoky v stavebníctve?
Chtiac-nechtiac sa musíme opäť vrátiť do obdobia lockdownu, čiže „uzatvorených“ ekonomík v rokoch 2020-2021 (a stále sa nedá povedať, že je to úplne za nami). V tomto období zníženej produkcie materiálov, problematickej nákladnej námornej prepravy a zároveň zvýšenej chuti ľudí modernizovať si svoje obydlia a chaty sa vytvoril veľký nesúlad medzi dopytom po stavebných materiáloch a možnosťami trhu. Tento moment bol spúšťačom cenových skokov.
Situácia sa mohla s odznením covid-19 zastabilizovať a postupne upokojiť. To by však nesmeli začať rásť ceny energií. Tie podľa vyjadrení odborníkov v stavebníctve tvoria zhruba tretinový náklad pri produkcii jednotlivých stavebných materiálov. Vieme, že ceny elektriny ako aj plynu vzrástli viac ako desaťnásobne a to sa v značnej miere premieta aj do cien stavebnín. Na vlne rastu sa zviezli aj rôzne kovy, ktoré sú tiež významnou súčasťou stavebného materiálu.
Môžu ceny opäť klesať?
Nárast cien energií v Európe do značnej miery súvisel s plánovaným útokom Ruska na Ukrajinu. Samotný útok z 24. februára bol už len poslednou kvapkou v pohári. Od tohto momentu sa však niektoré ekonomické fundamenty začali výrazne otáčať.
Rastúca inflácia donútila množstvo centrálnych bánk, vrátane FED-u a ECB, ukončiť éru lacných peňazí. Tento impulz spôsobil v priebehu niekoľkých mesiacov aj obrat na komoditných trhoch a prorastový sentiment sa zmenil za vyhliadky recesie. Obavy z poklesu ekonomík sú reálne v USA a ešte viac v eurozóne, ktorú dusia aj vysoké ceny energií.
Pozitívom celej situácie môže byť postupný návrat cien medi, ocele, niklu, hliníka a iných kovov na svetových burzách na úrovne z roka 2019. Takýto vývoj je jedným z prvých signálov obratu vývoja cien – a to môže platiť aj pre oblasť stavebníctva.
Povedať, či, kedy a o koľko ceny stavebných materiálov klesnú, by bolo veštenie z krištáľovej gule. Avšak z nie tak dávnej histórie vieme, že ceny stavebných materiálov môžu skutočne klesať.
V októbri 2009 boli medziročne lacnejšie dokonca o 10 percent. A to im ani nepredchádzal tak prudký rast, ako sme zažili za posledný rok a pol.
Je pravdou, že náklady na produkciu stavebných materiálov v Európe pravdepodobne tak skoro neklesnú. Takmer s istou sa tak nestane do 6 mesiacov ani do jedného roka a možno ani do dvoch rokov. Problémy s dostupnosťou a následne s cenami energií sú však najmä európsky problém.
Preto vzhľadom na klesajúce ceny námornej prepravy môže dávať stále väčší ekonomický zmysel dovážať stavebný materiál z krajín, kde nie sú produkčné náklady vyhnané nahor obmedzenými zdrojmi energií.
Oplatí sa so stavbou domu počkať?
Minimálne sa netreba ponáhľať. Z trhov prichádzajú postupne signály o tom, že ekonomiky budú prechádzať zložitejším obdobím. Situácia na trhoch s komoditami alebo energiami sa bude postupne vracať do normálu.
Cena je nositeľom určitej informácie pre investorov, spotrebiteľov a ďalšie subjekty v ekonomikách. Jej výrazné výkyvy sú často spojené s falošnými signálmi a následne zlými rozhodnutiami.
Preto robiť zásadné rozhodnutie, akým je stavba domu, môže v tomto období narobiť viac starostí ako radosti z nového bývania.
Článok bol prebratý z blogu Tatra banky
- Boris Fojtík
- V Tatra banke pracuje od roku 2008 a venuje sa analýzam makroekonomických štatistík a realitnému trhu. Študoval na Národohospodárskej fakulte Ekonomickej univerzity v Bratislave odbor hospodárska politika. V rokoch 2019-2020 pôsobil ako hovorca Tatra banky.
- Upozornenie
Upozornenie: Redakcia sa nemusí stotožňovať s názorom autora
