Vakcína je svetlom na konci tunela, ktorá nám dáva nádej, že svet sa raz vráti do normálu. No nenechajme sa predstavou normálu priveľmi uchlácholiť. Po tom, ako sa aj u nás začali podávať prvé vakcíny, odštartovali niektoré médiá podivuhodnú súťaž. Jej základným pravidlom je porovnávať sa s inými krajinami v rýchlosti očkovania. Kto svoje obyvateľstvo preočkuje ako prvý, zaslúži si oslavné prejavy uznania. Na týchto pretekoch je niečo nevkusné a nemorálne.

Základným faktom je, že vakcín je vo svete nedostatok a na tomto fakte sa nič tak skoro nezmení. Vakcinácia je v globálnom meradle hrou s nulovým súčtom. Čím viac vakcín sa podarí získať nám, tým menej ich ostane pre chudobnejšie krajiny globálneho juhu. Víťazi tu víťazia len na úkor chudobnejších. K vakcínam sa dostaneme skôr len preto, že sme sa zhodou historických okolností ocitli na správnej polovici zemegule.

V rýchlosti vakcinácie sa najlepšie darí Izraelu, ale celkom dobre si počína aj Bahrajn, Spojené arabské emiráty, Británia a v rámci EÚ napríklad Dánsko. Nie je prekvapujúce, že tento „rebríček“ vedú bohaté krajiny s malou alebo stredne veľkou populáciou. Dokonca aj tieto „úspechy“ majú svoju tienistú stránku. Aj keď Izrael už dokázal preočkovať pätinu svojej populácie, úrady napríklad pri vakcinácii ignorujú Palestínčanov. Aký lepší príklad nerovnosti v prístupe k vakcínam ešte potrebujeme?

Koľko to stojí

Vakcíny nie sú lacné. Z tých, ktoré sú momentálne schválené, stojí podľa BBC jedna dávka od Pfizer-BioNTech 20 dolárov, od Moderny dokonca 33 dolárov. Pamätajme, že jeden človek potrebuje dve dávky. Ak chcú krajiny s desiatkami miliónov obyvateľov očkovať vakcínou od Pfizeru či Moderny, tak len samotný nákup vakcín ich vyjde na stovky miliónov dolárov, nehovoriac o ďalších logistických nákladoch.

Najlacnejšia je zatiaľ vakcína od AstraZeneca a Oxfordskej univerzity, ktorá by mala stáť 4 doláre za dávku a cenovo dostupnejšia je aj ruská vakcína Sputnik V, ktorú napríklad nakúpila Argentína či India. Konečné predajné ceny sa však medzi krajinami odlišujú. Napríklad EÚ, ktorá vakcíny nakupuje aj pre Slovensko, je dostatočne silný hráč, aby vyjednala lepšiu cenu než by sme si dokázali vyjednať my sami. Iné menšie štáty takúto výhodu nemajú.

Mnoho rozvojových štátov sa spolieha na medzinárodnú iniciatívu COVAX, ktorej cieľom je dodať do konca roka 2 miliardy dávok vakcín do najchudobnejších krajín. Toto množstvo však bude tiež stačiť len na zaočkovanie zdravotníkov a rizikových skupín.

Niektoré krajiny z globálneho juhu, ktoré na to majú, si zháňajú vakcíny aj mimo tejto iniciatívy, iné sa spoliehajú len na ňu. Bežná populácia v týchto štátoch sa tak dostane k vakcínam zrejme najskôr v roku 2022 a podľa niektorých odhadov dokonca až v roku 2023.

Je to celosvetový boj

V apríli, teda v čase, keď by sa už u nás mala podľa odhadov ministerstva zdravotníctva očkovať bežná populácia, by v Pakistane mali len začínať očkovať zdravotný personál. Juhoafrická republika, v ktorej zomrelo na Covid-19 už viac ako 30-tisíc ľudí, dostane svoje prvé vakcíny až niekedy v polovici roka. V tom čase sa už možno bude v Európe a USA s očkovaním finišovať.

Práve v Juhoafrickej republike sa objavila nová mutácia vírusu, ktorá najskôr poriadne vystrašila vedcov, no podľa predbežných štúdií by mali byť nové vakcíny proti nej účinné. Čím dlhšie však bude vírus v obehu, tým viac rastie riziko, že raz sa objaví taká mutácia, na ktorú nám už nepomôžu ani súčasné vakcíny. Na návrat do normálu nebude stačiť, ak sa dajú zaočkovať len tí najbohatší. Boj proti pandémii je celosvetovým bojom.