Už niekoľko mesiacov sú médiá plné otázok, ako je možné, že najerudovanejší ekonómovia sveta nevideli prichádzať veľkú infláciu. Miesto toho, aby zakročili, riziko zľahčovali. A keď už bolo zrejmé, že sa mýlili, maximálne priznali svoje zlyhanie. Bez následkov to však neostane.
Zvaliť vysokú infláciu na covid a Rusko je jednoduché. Posledná dekáda politiky centrálnych bánk však priniesla niečo omnoho horšie – výrazne narušenú finančnú rovnováhu. Výška dlhov nikdy nehrala pre ekonómov zásadnú rolu. Vždy ich kľúčovými cieľmi bola stabilná inflácia a podpora ekonomického rastu, najmä cez udržanie nízkej nezamestnanosti.
Centrálni bankári si vytvorili technokratický model fungovania sveta, ktorý vo svojej podstate nebol ničím iným ako centrálnym plánovaním. Pár jedincov malo možnosť rozhodovať o kľúčových ekonomických veličinách iba na základe svojich zjednodušených modelov. Navyše, bez vyvodenia akejkoľvek zodpovednosti. Až doteraz.
Zlyhanie RBA
V stredu austrálska vláda oznámila, že spúšťa proces prehodnocovania politiky centrálnej banky po tom, ako dlho nereagovala na rastúcu infláciu. Reserve Bank of Australia (RBA) prvýkrát zvýšila úrokové sadzby až v máji, keď už inflácia dosiahla päť percent. Oproti novozélandskej centrálnej banke sa oneskorila o sedem mesiacov.
Počas celého tohto obdobia držala hlavnú úrokovú sadzbu na úrovni iba 0,1 percenta. To ďalej prilialo olej do ohňa prudkého rastu cien nehnuteľností, ktoré za posledný rok vystrelili o vyše 20 percent. A teraz, keď začínajú zo svojich bublinových úrovní klesať, vzniká veľká nespokojnosť.
„Mali sme to predpovedať lepšie. No nedokázali sme to,“ priznal guvernér Philip Lowe, ktorý predpovede RBA nazval „zahanbujúce“. Vláda na toto zlyhanie reaguje. Prehodnocovanie politiky centrálnej banky bude prvé za posledných 20 rokov a môže vyústiť do zmeny fungovania inštitúcie a jej cieľov. Vláda zároveň prehodnotí výkonnosť centrálnej banky a stratégiu jej inflačného cielenia.
Vrchol ľadovca
Politika austrálskej centrálnej banky nie je v ničom zásadnom odlišná od politiky ostatných centrálnych bánk. Kritika preto nebude posledná. Stačí, keď začnú padať ceny nehnuteľností v ďalších krajinách sveta. K vysokej inflácii sa tak pridá obvinenie aj z podpory nadmernej tvorby dlhov, ktoré mali za následok bubliny na mnohých ďalších finančných trhoch. Čím väčšie straty budú, tým väčšia bude aj vzbura proti politike centrálnych bánk. Najhoršie to môže byť v eurozóne.
Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň
- Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
- Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
- Menej reklamy na TREND.sk
Máte už predplatné?