Na začatie finančného „ozdravného“ plánu domácnosti nikdy nie je neskoro. Mnohí však skončia len pri snahe. Dôležité je predtým aspoň dva mesiace sledovať svoje výdavky a zapisovať si, na čo konkrétne sme minuli peniaze. Pravidelným odkladaním aj menších súm je možné vytvoriť si finančnú rezervu na preklenutie neočakávaných situácií alebo dlhodobejším sporením si pripraviť financie na konkrétne ciele – vzdelanie detí, vylepšenie bývania a podobne.
Podľa rôznych prieskumov trvá vybudovať si akýkoľvek návyk v priemere 21 dní. Niektoré štúdie uvádzajú, že v prípade finančných návykov je to aj viac ako 66 dní, čiže viac než dva mesiace. Netreba preto zanechať svoje odhodlanie hneď na začiatku.
Dve tretiny Slovákov by chceli investovať, nevedia však ako
Podľa aktuálnych údajov Európskeho štatistického úradu Eurostat nevedelo za vlaňajšok čeliť nečakaným finančným výdavkom až 30 percent ľudí. Od roku 2016 sa situácia mierne zlepšila, v tom čase bolo v prípade takýchto udalostí vo finančnej tiesni takmer 40 percent Slovákov. Koronakríza však mnohých zaskočila a ukázala, že ľudia nemajú dostatočne vytvorené rezervy.
Mnohí Slováci prišli o prácu, v tom „lepšom“ prípade sa im okresával príjem. Práve v tomto období ľudia siahajú na rezervy. Hlavným argumentom nešetrenia je, že nie je z čoho. Štatisticky až 35 percent Slovákov žije od výplaty k výplate a najhoršie pre nich je, ak prídu o prácu alebo skončia na PN, a musia pokryť vyššie výdavky na zdravotnú starostlivosť.
V rámci krajín V4 sme na tom v prípade neschopnosti čeliť nečakaným finančným výdavkom druhí najhorší po Maďarsku (33 %). V susednej Českej republike sa v takejto situácii ocitá pätina ľudí ročne. V Poľsku je to približne 29 percent ľudí.
Slováci majú väčšinu majetku v bankách, ročne strácajú stovky eur. Ako nechať zarábať peniaze?
Ohrozené mamičky
Najviac sú na Slovensku ohrozené slobodné matky. Vlani žilo od výplaty k výplate až 45 percent takýchto domácností. V prípade domácností s dvoma rodičmi a s dvoma deťmi je to zhruba štvrtina. V rámci celoeurópskeho priemeru sa Slovensko nachádza približne v strede. Situácia je však u nás horšia, lebo našu ekonomiku výrazne zasiahla kríza, čo ovplyvnilo a príjmy slovenských domácností. To môže uvrhnúť do neschopnosti čeliť nečakaným finančným výdavkom opäť viac ľudí.
Je niekoľko rád, ako si upratať v rodinnom rozpočte.
1. Prehodnoťte svoje povinné mesačné platby
Rôzne poplatky za mobil, internet, penále či rôzne druhy predplatného vedia ukrajovať z mesačného rozpočtu. Častokrát máme nevýhodné zmluvy, ktoré by ste pravidelne v dvojročných intervaloch mali prehodnotiť. Ide napríklad aj o platby za mobil, kde sa dá ušetriť mesačne aj niekoľko desiatok eur. Preto je veľmi dôležité aj prehodnotenie výhodnosti finančných produktov, ako sú spotrebné úvery, hypotéka alebo poistky. Je potrebné zistiť, či rovnaké podmienky nie je možné získať v inej banke alebo poisťovni výhodnejšie. Je dobré sa zbaviť nevýhodných poistiek a sporení. S týmto vám vie pomôcť aj finančný sprostredkovateľ.
Nenechávajte peniaze na bežnom účte, kde sú okresávané o infláciu a v podstate sa pri súčasnom takmer nulovom úročení nezhodnocujú. Šetrite, ale nie systémom, že ušetrím to, čo mi na konci mesiaca ostane. Väčšinou totiž nezostane nič. Ak sú napríklad mesačné výdavky domácnosti tisíc eur, výška finančnej rezervy by mala byť minimálne 6-tisíc eur. Počas štandardného obdobia je dôležité pravidelne odkladať peniaze a snažiť sa nasporiť odporúčanú sumu v horizonte maximálne piatich rokov. Ak je napríklad potrebné zvýšiť rezervu o 3-tisíc eur, malo by sa odkladať minimálne 50 eur mesačne.
2. Šetriť sa dá aj z mála
Najdôležitejšie je pravidlo, ktoré má na výsledok najvýraznejší vplyv – nezáleží až tak na výške príjmu ani na finančných možnostiach, najdôležitejšie je odložiť si peniaze na rezervu ako úplne prvú vec okamžite po výplate. Preto je dobré si nastaviť trvalý príkaz na finančnú rezervu na rovnaký deň v mesiaci, ako chodí výplata. Väčšinou si Slováci odkladajú peniaze až na konci mesiaca, ale zvyčajne im už nezostane nič. Šetriť sa dá aj 10 eur mesačne. Vo všeobecnosti je však odporúčaná hranica minimálne 10 percent z celkového príjmu domácnosti. Spojenie „nemám z čoho” je často o našom nastavení v hlave.
3. Spontánne nákupy sú rizikom
Priemerný Slovák minie na zbytočnosti 65 eur mesačne. Podľa najnovších údajov Európskeho štatistického úradu Eurostat vlani minuli Slováci desiatky eur „navyše“ na nepotrebné elektronické vychytávky, oblečenie či kozmetiku. Pritom až 40 percent z toho, čo nakúpime, vyhodíme. Podľa prieskumov podliehame impulzívnym nákupom a nakupujeme aj to, čo nepotrebujeme. Pritom len na potraviny minieme ročne mimo nákupného zoznamu približne 2 300 eur. Často tak míňame peniaze aj za potraviny, ktoré nestihneme skonzumovať do konca dátumu ich spotreby a potom ich vyhadzujeme.
4. Výdavky je potrebné si rozdeliť
Máme tu fixné výdavky, ktoré platíte každý mesiac, napríklad náklady na bývanie, energie, splátka hypotéky, poistenie, sporenie, ale aj na stravu, tankovanie pohonných hmôt a podobne. Potom sú tie variabilné, ktoré nevyhnutne nepotrebujete – záľuby, kultúrne podujatia, či výlety. V prípade, že vaše výdavky prevyšujú príjmy, treba začať okamžite konať, snažiť sa dostať výdavky pod kontrolu a znížiť ich na úroveň príjmu. Pokiaľ to nie je možné, je potrebné hľadať riešenie, ako vykryť mesačný schodok na niekoľko mesiacov dopredu.
5. Veľké úspory na energiách
Je niekoľko tipov, ako na energiách ušetriť. Napríklad zníženie teploty v domácnosti, jej prispôsobenie účelu miestnosti (v spálni nemusí byť tak teplo, ako v obývacej či detskej izbe), vypínanie kúrenia pri odcestovaní, vypínanie spotrebičov namiesto ponechávania v stand-by móde, výmena žiaroviek za úspornejšie, využívanie termostatických ventilov na radiátoroch, ktoré udržiavajú teplotu v miestnostiach.
Rámček
Na krízové situácie treba myslieť skôr ako nastanú. Dlhodobá rezerva sa volá preto dlhodobá, lebo sa tvorí viacero rokov. To znamená, že aj malá suma môže časom narásť na slušnú rezervu. Nízkopríjmovým skupinám ľudí stačí odkladať 10 eur mesačne bokom. Vo všeobecnosti je odporúčaná hranica minimálne 10 % z celkového príjmu domácnosti.
Odporúča sa mať finančnú rezervu vo výške minimálne 6-tich mesačných výdavkov, ideálna suma je 6 až 12 mesačných výdavkov. Ak sú napríklad mesačné výdavky domácnosti 1 500 eur, výška finančnej rezervy by mala byť minimálne 9 000 eur. Počas štandardného obdobia je dôležité pravidelne odkladať peniaze a snažiť sa nasporiť odporúčanú sumu v horizonte maximálne 5-tich rokov. Ak napríklad je potrebné zvýšiť rezervu o 3 000 eur, malo by sa odkladať minimálne 50 eur mesačne.
Najdôležitejšie je jedno pravidlo, ktoré má na výsledok najvýraznejší vplyv – nezáleží až tak na výške príjmu ani na finančných možnostiach, najdôležitejšie je odložiť si peniaze na rezervu okamžite po výplate. Preto je dobré nastaviť si trvalý príkaz na finančnú rezervu na rovnaký deň v mesiaci, ako chodí výplata.
