Vyššie úrokové sadzby zabijú ekonomický rast. Negatívny tlak pocítia reality aj štátne kasy

Inflácia má takmer všade na svete vrchol za sebou. Klesla na Slovensku aj v eurozóne, kde spadla z októbrovej úrovne 10,6 percenta na sedem percent v apríli. Za tento viac ako trojpercentný pokles je ECB zodpovedná iba do malej miery. Hlavným zdrojom prepadu inflácie bol pokles cien komodít. Monetárna politika totiž pracuje s veľkým časovým oneskorením. Následky zvyšovania sadzieb centrálnou bankou Európania ešte len pocítia.

Potvrdila to aj nedávno zverejnená štúdia Európskej centrálnej banky s názovom „Ohodnotenie makroekonomických vplyvov prísnejšej monetárnej politiky ECB“. V decembri 2021 centrálna banka ohlásila „normalizáciu“ svojej politiky a od júna minulého roka začala zvyšovať úrokové sadzby, celkovo takmer o štyri percentá.

Výskumníci zisťovali, o koľko dokázali vyššie sadzby znížiť infláciu v minulom roku. Pracovali s troma rôznymi modelmi a dostali tri rôzne výsledky, no ich priemer hovorí len o úrovni 0,5 percentuálneho bodu. Inak povedané, sprísňovanie monetárnej politiky nemalo vlani na infláciu takmer žiadny vplyv. Opak však platí pre reálny ekonomický rast. Ten v dôsledku politiky ECB poklesol až o dva percentuálne body.

Už tieto čísla ukazujú, že boj s infláciou nebude zadarmo. Naopak, vyššie úrokové sadzby výrazne znižujú ekonomický rast cez obmedzenie poskytovania úverov. Podľa prieskumu ECB „sprísnenie úverov bolo v predchádzajúcom štvrťroku silnejšie, ako banky očakávali. Poukazuje to na pretrvávajúce oslabovanie dynamiky úverov“.

Tento proces sa začal a bude pokračovať až do roku 2025, naznačujú modely ECB. Napriek tomu, že úrokové sadzby v eurozóne pravdepodobne dosiahnu vrchol na úrovni štyroch percent, v tomto roku znížia infláciu o menej ako dve percentá. Ich hlavný tlak na rast cien príde až v rokoch 2024 a 2025, kde budú stláčať infláciu nižšie o 2,5-percentuálneho bodu, očakávajú výskumníci z ECB.