Zhoršujúca sa situácia v európskej ekonomike a nebývalý rast cien priniesol po dlhých rokoch zmenu menovej politiky Európskej centrálnej banky (ECB) so zvýšením centrálnych úrokových sadzieb. A rovnakému kroku sa nevyhli ani ďalšie štáty EÚ a takisto od zvyšovanie sadzieb nezostali ušetrené ani Spojené štáty. Tieto kroky však majú oveľa širšie súvislosti.

Inflácia je vysoká, ECB zvyšuje sadzby

ECB ako centrálna banka celej eurozóny má za cieľ udržiavať cenovú stabilitu regiónu. K nástrojom na „riešenie inflácie“ patrí zvýšenie alebo zníženie úrokových sadzieb podľa toho, či inflácia nedosahuje alebo presahuje inflačné ciele.

Po dlhom období jedenástich rokov bez zmeny centrálnych sadzieb bola ECB tento rok v júli dotlačená okolnosťami zvýšiť úrokové sadzby o pol percentného bodu na 0,5 percenta. Pritom v rokoch 2011-2016 išli sadzby nadol (dnes znie až neuveriteľne, že vtedy bola inflácia príliš nízka – hlboko pod cieľovou hodnotou 2 percentá - a ECB sa ju snažila „potlačiť nahor“) a od roku 2016 sme si užívali výhodnú základnú sadzbu na úrovni 0 percent.

Presne od 14. septembra platí z rozhodnutia Rady guvernérov ďalšie navýšenie troch kľúčových úrokových sadzieb ECB o 75 bázických bodov. Úroková sadzba hlavných refinančných operácií tak poskočila na 1,25 percenta, úrokové sadzby jednodňových refinančných operácií na 1,50 percenta a jednodňových sterilizačných operácií na 0,75 percenta.

Vyššie úrokové sadzby predražujú úvery a zvýhodňujú vklady

Ako vlastne funguje celé „krotenie inflácie“ cez zvyšovanie úrokových sadzieb? Úroková sadzba je cena, ktorú si veriteľ účtuje za požičanie peňazí. Je v nej premietnuté riziko, ktoré veriteľ podstupuje. Pritom štandardne platí priama úmera: čím rizikovejší je dlžník, tým je úroková sadzba za pôžičku vyššia.

Akú rolu teda hrajú zvýšené sadzby od ECB? Čím vyššie úrokové sadzby nastaví ECB, tým si požičiavajú firmy aj bežní ľudia drahšie. Napríklad pri kúpe bytu to znamená, že si človek zo rovnakého príjmu nebude môcť dovoliť takú vysokú hypotéku ako v minulosti.

Na druhej strane, na vyšších úrokových sadzbách profitujú vklady a sporenia, ktoré namiesto nuly ponúkajú nejaké zhodnotenie. Každopádne, zmena kľúčových úrokových sadzieb sa odráža v prostredí celého hospodárstva, a to sú hlavne hypotéky, bankové úvery, sadzby bankových vkladov a v neposlednom rade aj investície.

Inflácia je rekordná

Keď sa hovorí o geopolitickej kríze a recesii, znamená to pri vysokej inflácii tlak na väčšie šetrenie. To už v praxi zažívajú mnohí obyvatelia Európy. Slovenská inflácia mesiac čo mesiac rastie. V auguste dosiahla miera harmonizovaného indexu spotrebiteľských cien medziročné plus o 13,4 percenta, čo bolo opäť viac ako mesiac predtým (12,8 percenta). Je to najvyššia inflácia na Slovensku od 90. rokov. Keďže sme členmi eurozóny, sprísňuje menovú politiku a zvyšuje centrálne sadzby ECB, aktuálne na 1,25 percenta.

V susednom Česku sú na tom v raste cien ešte horšie ako u nás. Inflácia sa tu približuje až k 20 percentám. Česká národná banka preto zvýšila úrokové sadzby výrazne viac ako ECB. Centrálna sadzba sa aktuálne zastavila na 7 percent.

Spľasne konečne realitná bublina?

A čo to urobilo s hypotékami? V Čechách medziročne narástli úrokové sadzby 2,5-násobne. A pokles záujmu o hypotekárne úvery bol dramatický: banky reportujú o 50 percent menšom poskytnutom objeme hypoték.

„Hrozí“ nám niečo podobné aj na Slovensku? Do istej miery. Aktuálne úrovne sadzieb okolo 3-4 percent sú v zásade normou alebo priemerom, ak sa pozrieme na okolité štáty. Samozrejme, pre Slovákov zvyknutých roky na sadzby pod 1 percento je to výrazne zdraženie. Záujem o hypotéky už ochladzuje, aj keď nie v takej miere ako v Českej republike alebo v USA.

Faktom je, že realitný trh sa posledné roky jednoducho prehrial a dostupnosť hypoték za takmer nulové sadzby aktívne pôsobila na raketový rast cien nehnuteľností. Bude zaujímavé sledovať, čo sa s cenami stane v situácii vysokej inflácie, keď enormne rastú nielen benzín a potraviny, ale aj stavebné materiály.

Vplyv úrokových sadzieb na investovanie

Rast úrokových sadzieb sa odráža aj na hodnote akcií. Tie pri vyšších úrokoch klesajú, keďže drahé úvery znižujú možné budúce zisky. Logicky sa každý investor pýta, ako ochrániť svoje investičné portfólio pred poklesom.

Najlepším spôsobom je diverzifikácia, aj keď ani tá nám nezaručí, že naše portfólio sa neocitne v mínuse z dôvodu poklesov na akciovom trhu. Avšak každý pokles je súčasne aj výborná príležitosť nakúpiť mnohé aktíva za lepšiu cenu. Ak sa pozeráme viac na západ, tak na rozhodnutia FEDu sú citlivé aj výnosy 2-ročných dlhopisov. Pozitívny rast sme mohli vidieť u dolára ako následok zvyšovania úrokov v USA.

Rast úrokových sadzieb pôsobí na finančné trhy celkovo nepriaznivo. Dnes sme v stave medvedieho trhu s celkovým, viac ako 20 percentným poklesom. Pritom strate sa vyhli iba niektoré komodity a meny. Investori po celom svete tento rok počítajú straty, pričom vývoj zatiaľ ostáva otvorený.

Lucia Žárska
Hlavná analytička brokerskej spoločnosti ProfitLevel. Do jej portfólia patrí webová stránka Mafinn, kde figuruje ako spoluzakladateľka. Jej oblasťou záujmu je vzdelávanie laického publika v oblasti investícii. V brokerskej firme sa venuje hlavne oblasti finančných trhov.
Upozornenie

Upozornenie: Redakcia sa nemusí stotožňovať s názorom autora