Vyše tretina ľudí nakupuje potraviny cez internet. Ročne však minieme 2300 eur zbytočne

Koronakríza v posledných mesiacoch výrazne menila správanie Slovákov v obchodoch. Mnohí prešli na nakupovanie cez internet, ktoré pre nich predstavuje istotu, nakoľko v kamenných obchodoch je možné väčšie riziko nakazenia. Novodobým fenoménom je kúpa potravín online, čo si doteraz Slováci podľa rôznych prieskumov nevedeli predstaviť. Kým v roku 2019 nakupovalo cez internet potraviny len zhruba 23,5 percenta Slovákov, podľa aktuálnych štatistík Európskeho štatistického úradu Eurostat ich bolo za vlaňajšok viac ako 37 %. Priemerná cena jedného nákupu je 45 eur.

Zároveň rastie suma, ktorú priemerný Slovák minie na zbytočnosti. Mesačne ide o približne 65 eur. Až 40 % z toho, čo nakúpime, vyhodíme, pretože podliehame impulzívnym nákupom a nakupujeme aj to, čo nám netreba. Pritom zabúdame na šetrenie a v prípade nečakaných finančných výdavkov ako je oprava práčky či auta nemáme vytvorenú dostatočnú rezervu. Len v potravinách minieme ročne na výrobky mimo nákupného zoznamu približne 2300 eur. Ide častokrát o potraviny, ktoré nestihneme skonzumovať do konca ich spotreby a vyhadzujeme ich potom zbytočne.

Koronakríza ale priniesla aj nový trend. A to, že spotrebitelia už nepotrebujú tovar chytiť, ovoňať a zistiť, či nemá napríklad pleseň. Dôležitejšia je v súčasnosti pre Slovákov bezpečnosť pri nakupovaní. Najčastejšie v prípade potravín nakupujeme trvanlivé potraviny, ako je ryža, cestoviny či konzervy. Dominujú aj pekárenské a mliečne výrobky, najmenej nakupujeme ovocie a zeleninu.

Už nepotrebujeme plné špajze

Výrazné predzásobovanie oslablo, a to aj napriek príchodu druhej vlny koronavírusu. Slováci sa totiž počas prvej vlny presvedčili, že slovenskí obchodníci na vzniknutú situácii reagujú navyšovaním zásob základných trvanlivých potravín. Zvýšený dopyt preto neohrozil dostupnosť jednotlivých výrobkov. Pokiaľ v niektorom obchode nie je krátkodobo nejaký druh tovaru, je to tým, že väčšina obchodov nemá vlastné sklady, ale sú zásobované priebežnými rozvozmi z centrálnych skladov.

Podľa štúdie Svetového ekonomického fóra sa práve v krízových situáciách zvyšuje nákup základných potravín, ktoré potrebujeme k prežitiu. Avšak za vlaňajšok sme cez internet nakupovali najviac odevy a športový tovar (68 %), tovar pre domácnosť (41 %) či elektroniku (25 %).

Viac minieme online ako v kamenných obchodoch

Najaktívnejšia veková skupina v nákupoch cez internet sú ľudia vo veku 25 až 34 rokov, a to až takmer tretina. Najmenej nakupujú online ľudia starší ako 65 rokov, a to len 13 percent z nich.

Až takmer 40 percent Slovákov len za jeden nákup na internete minie v priemere od 100 až do 500 eur. Kým v kamenných obchodoch minieme menšie sumy, ale častejšie, práve internetové nákupy ukazujú, že ich realizujeme menej často, ale v prípade rôznych akcií vieme minúť oveľa vyššie čiastky. Podľa štatistík si nákup cez internet doprajeme približne raz až dvakrát do mesiaca.  Najčastejšie nakupujeme u domácich e-shopov, a to až v 82 percentách prípadov.

V obchodoch sa „unormálnite“

Spôsoby, ako lepšie fungovať s mesačným rozpočtom domácnosti, je hneď niekoľko. V prvom rade je dôležité si spísať, na čo míňate. Mnoho Slovákov podlieha v obchodoch tzv. spontánnym nákupom, kde napríklad v potravinách okrem potrebných položiek skončia v nákupnom košíku aj tie, ktoré nie sú nevyhnutné, ale zlákajú spotrebiteľov reklamou či obalom.  V prvom rade treba nakupovať plánovane, nie impulzívne. Pri nakupovaní by mal byť samozrejmosťou nákupný zoznam. V obchode sa totiž často necháme zlákať výhodnou ponukou na niečo, čo reálne nepotrebujeme, prípadne bez čoho sa vieme bez problémov zaobísť. Alebo kupujeme veci, ktoré použijeme len raz a potom nám doma zbytočne zaberajú miesto.

Rovnako tak je dôležité si urobiť poriadok v míňaní na bývanie. Okrem povinných platieb za plyn, elektrinu či vodu, majú mnohé slovenské domácnosti svoje príbytky zaťažené hypotékou. „Často tiež platíme za rozsah služieb, ktorý je nad naše reálne potreby – napríklad káblovka, internet, mobilný paušál, ale aj  zbytočne predražené pôžičky alebo  poistenie.

Mnohí Slováci siahli počas koronakrízy po krátkodobých pôžičkách, nakoľko nemali vytvorené dostatočné finančné rezervy. Rezerva slúži na prípad nečakaných udalostí, ako je strata zamestnania alebo dlhodobá práceneschopnosť. Sú to peniaze, ktoré by sme mali mať ihneď k dispozícii, nemali by však ležať na bežnom účte, aby sme ich neminuli. Najlepšie je zriadiť si sporiaci účet alebo depozitné konto, na ktoré sa budú presúvať peniaze hneď po výplate.

Na druhej strane, mnoho Slovákov má viac než len potrebnú finančnú rezervu odloženú na bežných účtoch alebo neefektívnych sporeniach. V rámci trhu ide zhruba o dve tretiny prostriedkov, ktoré by Slováci mali investovať a nemali ich nechávať na bežných účtoch. Vhodným riešením môže byť využitie investičných nástrojov, ktoré z dlhodobého hľadiska uchovávajú hodnotu investície a môžu byť o 10 či 20 rokov hodnotným dedičstvom pre deti. Môžu to byť ETF fondy, prípadne dnes už nie je ničím neobvyklým napríklad sporiaci program, ktorým si môžu klienti zakúpiť investičné zlato, a to aj za pár eur mesačne.

Lenka Buchláková

Lenka Buchláková je ekonomickou analytičkou spoločnosti FinGO.sk. Venuje sa investičným a spotrebiteľským témam. Predtým pracovala viac ako 11 rokov v médiách. Je absolventkou medzinárodných vzťahov a diplomacie na Geneva School of Diplomacy and International Relations a medzinárodných a európskych štúdií na University of Cambridge vo Veľkej Británii.

Upozornenie

Upozornenie: Redakcia sa nemusí stotožňovať s názorom autora