Vyše 260-tisíc dôchodcov sa prepadlo do závažnej materiálnej deprivácie. A vláda rieši len seba

Každým rokom sa čoraz viac dôchodcov prepadáva do stavu platovej neschopnosti. Na Slovensku je viac než 260-tisíc dôchodcov, ktorí sa prepadli do tzv. závažnej materiálne deprivácie. Podľa aktuálnych údajov Štatistického úradu SR majú predovšetkým nedoplatky spojené s nájomným, úhradou za energie alebo splácaním nákupov na splátky a iných pôžičiek a nevedia čeliť neočakávaným finančným výdavkom.

Tieto domácnosti dôchodcov si nemôžu dovoliť ísť raz za rok na jeden týždeň dovolenky mimo domu, jesť mäso, kura či rybu každý druhý deň a nemajú ani telefón či televízor. Mnoho dôchodcov, ktorí sa ocitli v závažnej materiálnej deprivácii, nemajú ani práčku ani iné spotrebiče, ktoré sú pre mnohé domácnosti samozrejmosťou. Veľké percento dôchodcov si takisto nemôže dovoliť udržiavať doma primerané teplo.

Penzie rastú pomaly

Podľa údajov Sociálnej poisťovne sa ku koncu februára tohto roka pohybovala priemerná výška starobného dôchodku na úrovni 499 eur. Suma minimálneho dôchodku sa v tomto roku pohybuje na úrovni 334 eur, pričom minimálny dôchodok poberá zhruba 213-tisíc slovenských dôchodcov. Za ostatné roky ich počet narastal. Nakoľko priemerná mzda v krajine rastie rýchlejšie ako životné minimum,  podiel dôchodcov poberajúcich minimálny dôchodok sa bude aj v ďalších rokoch neustále zvyšovať.

Výdavky stále rastú

Slovenskí dôchodcovia si tento rok opäť priplácajú nielen za potraviny, lieky, ale aj za bývanie. Mesačne ich tieto položky vyjdú na takmer 400 eur. Medziročne ide o takmer 13 eurové navýšenie. Najviac však dôchodcovia mesačne minú za potraviny. Pritom patria do skupiny obyvateľstva, ktoré si nemôže dovoliť pravidelne kupovať mäso či ovocie a zeleninu. Slovenskí dôchodcovia minú až 57 percent z celkových mesačných výdavkov na bývanie, lieky či potraviny a vo výške týchto výdavkov predbehli všetky susedné krajiny. Napríklad rakúski dôchodcovia minú mesačne iba tretinu výdavkov na potraviny a bývanie.

Ročné spotrebné výdavky domácnosti slovenských dôchodcov sú na úrovni 4 184 eur. Dôchodcovia minú ročne na bývanie 1 053 eur, čo je najviac zo všetkých sledovaných skupín obyvateľstva. Na potraviny a nealkoholické nápoje dávajú ročne takmer 1 200 eur, jednou z ďalších najviac nákladných položiek je doprava, ktorá im zhltne 280 eur ročne. Zo všetkých sledovaných skupín obyvateľstva majú aj jedny z najvyšších výdavkov na lieky, a to na úrovni takmer 230 eur. Suma zahŕňa výdavky na lieky, respektíve doplatky za ne, či zdravotnícke pomôcky, ktoré neprepláca zdravotná poisťovňa.

Slovenskí dôchodcovia si z potravín doprajú najviac pekárenské a mliečne výrobky a mäso. Podľa údajov Štatistického úradu SR si dôchodca doprial za vlaňajšok ovocie a zeleninu len za 170 eur. Ide o položky, ktoré ročne kupujú dôchodcovia najmenej. Rovnako tak nemíňajú veľa peňazí na odievanie a obuv, ktoré ich stoja len necelých 120 eur ročne.

Výdavky na potraviny rástli za posledných desať rokov vo všetkých krajoch, najvýraznejšie však v Trenčianskom (o 22,9 %) a Banskobystrickom (o 20,2 %). To, čo si dôchodcovia „doprajú“ v prípade potravín, okresávajú pri iných položkách. V porovnaní s ostatnými skupinami obyvateľstva minú podstatne menej na tovary strednodobej a dlhodobej spotreby, t. j. na nákup spotrebičov alebo oblečenia. Priemerný dôchodca minie ročne len 150 eur na stravovanie v reštaurácii.

Počet dôchodcov pritom v súvislosti so starnutím populácie pribúda. Najviac ich pribudlo za posledných desať rokov v Bratislavskom (o 13,5 %), najmenej v Banskobystrickom kraji (o 4,8 %). Priemerná výška dôchodkov vzrástla o 28,1 percenta. Najrýchlejšie rástla v Bratislavskom (o 32,3 %), najpomalšie v Prešovskom kraji (o 25,4 %). Najviac invalidných dôchodkov sa nachádza v Prešovskom kraji, ich podiel na celkovom počte vyplácaných dôchodkov v kraji tvorí 17,6 percenta. Najmenej invalidných dôchodkov je vyplácaných v Bratislavskom kraji a predstavujú 10,1 percenta z vyplácaných dôchodkov kraja.

Problém je aj v iných vekových kategóriách

Na Slovensku je aktuálne zhruba 12 percent rodín pod hranicou príjmovej chudoby, čo predstavuje 640-tisíc ľudí. V dôsledku pandémie sa môže v tejto kategórii ocitnúť ďalších 20- až 50-tisíc ľudí. V našom prípade sa chudoba určuje od hranice príjmu 406 eur mesačne pre jednočlennú domácnosť. (V prípade domácnosti s 2 dospelými a 2 deťmi do 14 rokov je stanovená hranica 853 eur mesačne.)

Hranica chudoby je odvodená od mediánového príjmu v krajine. Na Slovensku sú okrem dôchodcov najohrozenejšou skupinou nezamestnaní, a to až dve tretiny zo všetkých. Iba 9 percent zamestnaných čelí riziku chudoby a sociálnemu vylúčeniu. V prípade žien a mužov je riziko rovnaké, o čosi viac sú v ohrození ľudia, ktorí majú deti, nakoľko majú vyššie mesačné výdavky.

Zdroj: FinGo

Lenka Buchláková

Lenka Buchláková je ekonomickou analytičkou spoločnosti FinGO.sk. Venuje sa investičným a spotrebiteľským témam. Predtým pracovala viac ako 11 rokov v médiách. Je absolventkou medzinárodných vzťahov a diplomacie na Geneva School of Diplomacy and International Relations a medzinárodných a európskych štúdií na University of Cambridge vo Veľkej Británii.

Upozornenie

Upozornenie: Redakcia sa nemusí stotožňovať s názorom autora