Nie je žiadne tajomstvo, že máloktorá európska krajina má negatívnejší postoj k Rusku ako Poľsko. Stáročia komplikovaných dejín preplnených vojnami, represiami, deportáciami a masovým vyvražďovaním spôsobili, že náš severný sused má, na rozdiel od Slovenska, jasnú a čitateľnú pozíciu vo vzťahu k Moskve.
Principiálne a z veľkej časti aj emotívne ukotvenie zahraničnej politiky Varšavy má však aj svoje nevýhody. Bilaterálne vzťahy medzi oboma krajinami sú už dlhé roky na bode mrazu a najrelevantnejší hráč postsovietskej časti EÚ tak dobrovoľne prenechal všetok rokovací priestor vo východných otázkach Francúzsku a Nemecku – čoho následky vidíme v súčasnosti na Donbase.
Na rozdiel od zvyšku kontinentu dynamika poľsko-ruských vzťahov nie je založená výlučne na udalostiach predošlej dekády. Veľkú rolu zohrávajú neuzavreté historické otázky – predovšetkým z čias druhej svetovej vojny. Preto niet divu, že poľská verejnosť takmer jednohlasne podporuje ukrajinské vojenské a európske snahy a súčasne podporuje čo najtvrdšiu sankčnú politiku voči Moskve.
Označenie za agenta ruských vplyvov nesie v Poľsku podobnú emočnú nálož a stigmu ako mimoriadne populárne paralely s fašizmom na Slovensku. Uvedenú skutočnosť si uvedomujú aj miestni politici, ktorí domnievanú rusofíliu protivníka často kladú do kontrastu so svojím vlastným kritickým stanovisku voči Kremľu.
Virtuózom obdobných rétorických cvičení je vládna strana Právo a Spravodlivosť (PiS), ktorá za každým zlyhaním štátu dokáže nájsť aktivitu ruského prezidenta.
Poľsko sa zbrojí a chce derusifikovať ekonomiku. Slováci sa hádajú a šíria prázdne reči
Porušovanie právneho štátu? Vinníkom je Rusko
Poľsko sa v priebehu posledných rokoch stalo učebnicovým príkladom polarizovanej spoločnosti. V závislosti od toho, aké média a politikov sledujete, vaša predstava o stave krajiny je diametrálne odlišná. Dlhoročné rozbitie politickej scény na dve veľké a najmä toxické strany (vládna PiS a opozičná PO) vytvorili dva paralelné svety.
Názorným príkladom môže byť nedávny škandál, ktorý otriasol miestnou verejnou mienkou. Rozruch vyvolal únik mailovej korešpondencie šéfa premiérskej kancelárie Michala Dworczyka, v ktorom informoval svojho nadriadeného o stretnutí s predsedníčkou ústavného súdu Juliou Przylebskou.
Jeden z najbližších poradcov premiéra Mateusza Morawieckeho mal konzultovať termíny (resp. ich oneskorenie) troch súdnych procesov, ktorých výsledok mal v značnej miere zaťažiť štátny rozpočet pred kľúčovými voľbami do európskeho parlamentu v máji roku 2019.
Na rozhádanú politickú triedu je očividne ľahšie zaútočiť, možno ju riadiť, dalo by sa povedať, z vonkajších centier, pretože o tom presne Kremeľ sníva
Hoci údajná mailová komunikácia pochádza zo začiatku roku 2019, opozícia a experti na ústavné právo si myslia, že ide o explicitný dôkaz porušenia nezávislosti súdnictva zo strany vlády. Lídri PiS sa od začiatku svojho vládnutia v roku 2015 zaviazali k reforme a očiste poľskej justície, ktorú dlhodobo označovali za relikt predošlého socialistického režimu. Následné zmeny na ústavnom a najvyššom súde však vyvolali značnú nevôľu doma aj v zahraničí.
V neposlednom rade sú spomenuté reformy hlavnou príčinou sporu s Európskou komisiou, ktorá napriek poľským ústupkom naďalej blokuje prostriedky z fondu obnovy.
Za zmienku však stojí aj reakcia jednotlivých aktérov kauzy, ktorá ponúka zaujímavý pohľad a ponaučenie pre Slovensko. Funkcionári PiS samotnú existenciu a obsah únikov nepopreli, spochybňujú však ich zdroj a jeho motiváciu
Dôverné rozhovory
Nedávny únik totiž nie je zďaleka prvý. Obsah mailovej schránky poradcu poľského premiéra postupne zverejňuje internetový portál „Poufna rozmowa” (slov: Dôverný rozhovor). Zverejňovaný materiál poukazuje na zákulisné fungovanie vlády PiS, vrátane dosadzovania nominantov do manažmentu štátnych podnikov, koordinácie mediálnych útokov a kontroly obsahu vo verejnoprávnych médiách.
Vláda opierajúca sa o bezpečnostné dokumenty však tvrdí, že úniky citlivého obsahu sú súčasťou hybridnej operácie ruskej vojenskej rozviedky GRU s medializovaným názvom „Ghostwriter”. Odvolávajú sa pritom na správu americkej kyberbezpečnostnej spoločnosti Mandiant, ktorá zdokumentovala dezinformačné úsilie ruských a bieloruských tajných služieb v Poľsku a Pobaltí s cieľom vnútropolitickej destabilizácie a sabotáže vzájomných diplomatických vzťahov.
K zaujímavým záverom sa minulý rok dostal aj portál Wirtualna Polska. Na základe korešpondencie s autormi stránky sa pomocou jazykovedcov a prekladateľov podarilo dôjsť k záverom, že rodným jazykom tvorcov „Dôverného rozhovory“ nie je poľština. Prezradila ich nielen netradičná štylistika, ale aj nadužívanie priamych prekladov zaužívaných fráz z ruského jazyka.
Hegerovská lož: Ilúzia o náprave štátu padla, ďalej to takto nepôjde
Práve spomenuté zistenia v kombinácii s prebiehajúcou vojnou na Ukrajine umožnili vládnym politikom ponúknuť hypotézu, že vzhľadom na zahraničný pôvod únikov je na mieste myslieť si, že ich obsah nemusí byť úplne pravdivý.
Podobnú rétoriku prevzala aj samotná predsedníčka ústavného súdu, ktorá počas svojho turné po verejnoprávnych a provládnych médiách tvrdila, že povinnosťou každého verejného činiteľa je chrániť republiku pred hybridnými hrozbami. Samozrejme, nechýbali pritom ani poznámky na adresu novinárov a opozície, ktorí majú byť v tomto scenári len „užitočnými idiotmi” Kremľa.
Súčasným vládny naratív narazil pritom na jeden problém. Funkcionári PiS už pri predošlých kauzách spojených s problematickou korešpondenciou priznali jej autenticitu. Teraz však ide o najvýznamnejší únik, ktorý ponúka explicitný dôkaz narušenia trojdelenia štátnej moci. Výstražné frázy o ruskom vplyve zrejme v tomto prípade nebudú verejnosti stačiť.
Varovný prst pre Slovensko
Všetko zatiaľ nasvedčuje, že Poľsko sa stalo terčom spravodajskej hry riadenej z Kremľa. Pod vplyvom únikov zo spravodajsky pochybného portálu je vo Varšave cítiť výrazné napätie spojené s vánkom kompromitácie bezpečnostných zložiek. Politická rovina konfliktu už dávno presiahla bezpečnostnú stránku a e-mail o koordinácii medzi výkonnou a súdnou mocou už žije vlastným životom.
Zatiaľ čo vláda a ústavný súd nedávne zistenia zľahčujú, opozícia už črtá obraz povolebných čistiek a plných väzníc. III. Poľská republika nebola nikdy postavená na silných základoch. Dedičstvo rokovania pri Okrúhlom stole v roku 1989 spočívalo v tom, že úmysly jednotlivých predstaviteľov komunistického režimu a opozície je možné veľmi ľahko spochybniť.
Práve pocit sklamania a zrady bol základným pilierom politiky konzervatívnej PiS. Hlas zabudnutého a ignorovaného Poľska bol tým, ktorý umožnil súčasnú eróziu fungovania štátu. Bolo by naivné myslieť si, že za súčasný stav krajiny je zodpovedná Moskva. Podobný príbeh sa spája aj s rekordne vysokou infláciou, ktorú poľský premiér neúnavne označuje ako „Putinfláciu”.
Samozrejme, páni z GRU mali nespochybniteľný vplyv na obe spomenuté udalostí. Hlavnú zodpovednosť však nesie samotná vláda vo Varšave. Neexistujú žiadne pochybností, že zločinné konanie Ruska na Ukrajine môže za rast cien pohonných hmôt a obilia, ktoré v konečnom dôsledku ovplyvňujú aj mieru inflácie.
Skrývať všetky svoje vnútropolitické zlyhania za Putinovu sukňu však nie je riešením. Je to nielen nepravdivé, ale aj neúprimné vo vzťahu k voličom, ktorí očakávajú poctivú politickú prácu aj v období medzinárodnej krízy.
Môže to byť užitočná lekcia pre tých, čo za všetkými nepodarkami vidia rôznych proruských trollov, dezinformátorov a neidentifikovateľnú „lúzu”. Možno nastal čas na odrobinu sebareflexie – aj na Slovensku.
