Kedy prestanú naše deti odchádzať zo Slovenska? Za štúdiom či kvôli práci? Keď sa tu bude dobre žiť a život na Slovenku bude mať zmysel.

Čo robíme zle a čo je kľúčom? Náš systém vzdelávania už nestačí potrebám našej ekonomiky a trhu práce. Treba si to priznať a urobiť nápravu. Rýchlo a zásadne. Vrátiť krajine a našim deťom budúcnosť.

Fakty? Na nedostatky dlhodobo upozorňujú viaceré firmy, zamestnávateľské zväzy, medzinárodné organizácie aj vedecké inštitúcie. Stav je tragický, ale netreba sa v tom umárať. Naopak, treba ho brať ako výzvu – príležitosť.

Ak napríklad spriemerujeme celkové ročné výdavky štátneho rozpočtu na vysoké školstvo, vyjde nám zhuba 7 000 eur na jedného vysokoškolského študenta. Je to jednoznačne málo. Suma mierne zaostáva aj za porovnateľnými okolitými krajinami. Navýšenie sumy by prospelo vysokému školstvu na Slovensku ako takému, to však nestačí. Najviac by pomohlo našim deťom, a teda budúcnosti našej krajiny vtedy, keby sa tieto peniaze efektívnejšie nasmerovali do podpory vysokých škôl a odborov, ktorých absolventov potrebuje naša ekonomika a trh práce. Rovnako platí, že Slovensko investuje chronicky málo prostriedkov do vedy a inovácií. Ako sme na tom v porovnaní s inými krajinami?

Čo robia v Českej republike? Podporujú technické školy

Ako som argumentoval v minulom blogu na slovenskom trhu práce je najväčší dopyt po absolventoch technických a prírodovedných smerov. Ak chceme držať krok s najvyspelejšími krajinami sveta, musíme sa zamerať na moderné technológie a výzvy 21. storočia. Zamerať sa na výskum, vývoj, tzv. znalostnú ekonomiku. Nemáme ropu, plyn či náleziská atraktívnych surovín. Len naše schopnosti a zručnosti sú v medzinárodnej konkurencii našou najväčšou devízou! A to tie, ktoré naozaj treba. Žiaľ viaceré štúdie poukazujú na opak – na fakt, že u nás stúpa počet vysokoškolákov, ktorí sú zbytočne prekvalifikovaní alebo študujú odbory, v ktorých sa ťažko uplatnia a uživia.

Kým ešte v roku 2008 technické, prírodovedné a ekonomické odbory na Slovensku študovala približne polovica novoprijatých študentov, v roku 2020 ich bolo už len niečo málo nad 40 percent. Situácia je o to horšia, že treba zohľadniť výrazne nižšie čísla slabších populačných ročníkov. Kým v roku 2008 študovalo na Slovensku vyše 220-tisíc vysokoškolákov, v posledných rokoch je ich iba okolo 130-tisíc! To je o stotisíc menej! Takmer o polovicu!

Porovnanie? Aj v Českej republike vysoké školy zápasia s menším záujmom o vysokoškolské štúdium, ale nie je to tam také zlé ako u nás. V Česku počet absolventov vysokých škôl za vyše 10 rokov klesol zhruba o štvrtinu. Lenže počet študentov tam výrazne klesá najmä v spoločenských vedách, a naopak, podiel detí, ktoré študujú prírodné vedy, techniku či informatiku, stúpa.

Česko ako príklad neuvádzam náhodou. Tamojší vzdelávací systém je vďaka spoločnej histórii najviac podobný nášmu. Pri bližšom pohľade na štatistiku však zistíme značný rozdiel v tom, čo študenti študovali. Za ostatných desať rokov tam najväčší, takmer tretinový úbytok študentov zaznamenali odbory obchod, administratíva a právo (z vyše 90-tisíc študentov v roku 2011 klesli ich počty na zhruba 62-tisíc). Podobne sa znížili počty študentov spoločenských vied a žurnalistiky (z takmer 43-tisíc študentov na asi 28-tisíc). Štvrtinový úbytok študentov sa týka aj Umenia a humanitných vied (z vyše 37-tisíc študentov ostalo 29-tisíc).

Ale — ak sa pozrieme na prírodné vedy, matematiku a štatistiku, počet študentov v týchto odboroch stúpol za desať rokov z necelých 22-tisíc na vyše 23-tisíc, napriek celkovému poklesu počtu vysokoškolských študentov. V informačných a komunikačných technológiách síce vidíme úbytok, ale je zďaleka menší, ako v humanitných odboroch (z 25-tisíc študentov na niečo vyše 22-tisíc).

Pre úplnosť treba dodať, že stúpol aj počet absolventov zdravotníckych odborov, a ani Českej republike sa nepodaril zastaviť úbytok študentov v odboroch stavebníctva, techniky a výroby (tam je prepad viac ako tretinový).

Ako reagovali na uvedené čísla naši susedia? Pre technické vysoké školy zaviedli približne o 25 percent vyššiu dotáciu zo štátneho rozpočtu. Je to pozitívny krok, ktorý by mal byť inšpiráciou aj pre Slovensko. Nutné sú ale aj ďalšie kroky: prvým je zatraktívniť nedostatkové odbory na trhu práce.

Zhrnuté: V Čechách a na Morave sú na tom oveľa lepšie ako my, no aj tak zmeny k zásadnej náprave stavu urobili. Čo urobíme my?

Čo sa deje v Poľsku? Navýšili investície do vedy a výskumu

Aj Poliaci riešia situáciu aktívne. Navýšili balík peňazí na investície do vedy a výskumu plus udržujú výdavky do školstva na úrovni vyše 5 percent HDP. Robia to už niekoľko rokov a majú plán robiť to dlhodobo.

Na vysokých školách v Poľsku študovalo v akademickom roku 2010/2011 zhruba 1,84 milióna študentov, v roku 2019/2020 ich počet klesol na približne 1,2 milióna. Odvtedy sa drží na približne rovnakej úrovni. Pokles pomáha zadržiavať aj prijímanie väčšieho počtu zahraničných študentov (v poslednom čase najmä z Ukrajiny; vlani v Poľsku študovalo takmer 50-tisíc študentov čo je 45 percent zo všetkých zahraničných študentov).

Poľsko zároveň v ostatných rokoch výrazne zvýšilo prílev peňazí do vedy a výskumu. Podľa vyjadrení verejných činiteľov si krajina uvedomuje dôležitosť týchto investícií pre budúci rast a rozvoj ekonomiky Poľska. Investície do školstva dlhodobo Poľsko zvyšuje na úroveň okolo 5 percent HDP (Slovensko okolo 4 percent HDP). Náš severný sused je navyše známy veľkou efektivitou pri využívaní peňazí z grantových schém Európskej únie, ktorá výrazne presahuje 90 percent! Slovensko je naopak známe chronickou neefektivitou čerpania týchto zdrojov — sme dokonca na chvoste rebríčka krajín vo využívaní týchto peňazí z EÚ.

Vysoké školy v Poľsku môžu navyše dostávať ďalšie prostriedky zo štátneho rozpočtu (vrátane štrukturálnych fondov a fondov na výskum) a z rozpočtov samosprávnych celkov. Okrem toho z krajín V4 (Slovensko, Česká republika, Maďarsko, Poľsko) investuje do vedy a inovácií Slovensko dlhodobo sumu pod 1 percento HDP (najmenej v pomere k HDP). Česká republika investuje dvakrát viac - zhruba 2 percentá, Poľsko asi 1,5 percent a Maďarsko 1,4 percenta, pričom priemer EÚ je 2,27 percenta. Aj v týchto štatistikách zaostávame aj za našimi susedmi.

Čo sa týka samotného počtu študentov technických, prírodných či humanitných a spoločenských vied, vzdelávací systém je u našich severných susedov odlišný a viac orientovaný práve na technické študijné odbory. Ak porovnáme počty študentov v rokoch 2011 a o vyše 10 rokov neskôr, môžeme konštatovať nárast študentov v informatike či zdravotníctve, udržiavanie vysokého podielu študentov v technických smeroch, mierny pokles v štúdiu prírodných vied a výrazný pokles študentov v spoločenských a humanitných odboroch.

Poliaci navyše oveľa pružnejšie reagujú vo svojom vzdelávacom systéme na potreby ich trhu práce a ekonomiky. Stimulujú najlepšie univerzity v krajine zvýšeným financovaním, ako napríklad programom: Inicjatywa doskonałości – uczelnia badawcza, ktorý cielene podporuje najlepšie vysokoškolské vzdelávacie inštitúcie v Poľsku, a to najmä s technickým a prírodovedným zameraním.

Maďarské vysoké školstvo dlhodobo stagnuje

U južných susedov je situácia opačná: V Maďarsku vysokoškolský systém v poslednom desaťročí zápasí s podfinancovaním — podpora zo štátneho rozpočtu na fungovanie vysokých škôl klesá. Kým pred vyše desiatimi rokmi bolo Maďarsko na čelných priečkach podľa pomeru výdavkov na školstvo k HDP spomedzi krajín V4, dnes je to naopak. Napriek tomu, ako som uviedol vyššie, Maďarsko stále investuje do vedy a inovácií výrazne viac, ako Slovensko.

Podobne, ako v okolitých krajinách V4, aj tu je zrejmý výrazný pokles študentov vysokých škôl, nie však až taký markantný ako na Slovensku. Najviac študentov na vysokých školách v Maďarsku študovalo v akademickom roku 2005/2006 (vyše 380-tisíc, dnes je ich 290-tisíc). Špecifikom Maďarska je dlhodobá stratégia vo vysokoškolskom vzdelávaní, ktorá má za cieľ pritiahnuť na vysokoškolské štúdiá maďarsky hovoriacich študentov z okolitých krajín. Tomu sú prispôsobené aj grantové a štipendijné podporné programy.

Technické a prírodné vedy študuje v posledných desiatich rokoch približne rovnaký počet študentov. Nárast je však zrejmý napríklad v informatike, a naopak, postupný úbytok vysokoškolských študentov vidno v spoločenských a humanitných vedách.

V Maďarsku majú vysoké školy okrem verejných zdrojov aj prístup k školnému, ktoré platia samofinancujúci študenti. Okrem toho môže byť vysokoškolským inštitúciám poskytnutá ďalšia podpora na základe žiadosti alebo individuálnych dohôd. Základné princípy podpory činností vysokoškolského vzdelávania sú stanovené v rámcovej dohode medzi ministrom zodpovedným za školstvo a správcom univerzity. Univerzity sú financované na základe 3-pilierového modelu, v ktorom sú jednotlivé zložky od seba oddelené. Ide o financovanie vzdelávania podľa počtu študentov, výskumu a infraštruktúry.

Čím sa inšpirovať v okolitých krajinách?

Pokles záujmu o vysokoškolské štúdium je badateľný aj u našich susedov. Pre Slovensko je však príznačný najprudší pokles spomedzi všetkých krajín V4. Súvisí to aj s demografickými zmenami, ale tu treba zároveň dodať, že máme najviac študentov spomedzi okolitých krajín, ktorí sa rozhodnú študovať v zahraničí. Navyše sa tento počet dlhodobo zvyšuje a v cudzine už študuje až 20 percent detí, teda takmer každý piaty študent! To je osemnásobne viac ako je priemer krajín OECD. Treba si priznať a povedať to nahlas, že väčšinou ide práve o tých najkvalitnejších študentov a ich návrat domov na Slovensko po vytvorení kariérnych (študijných i pracovných) väzieb v zahraničí, je oveľa ťažší.

Okolité krajiny navyše aktívne hľadajú spôsoby ako udržať a zvýšiť prestíž vysokoškolského štúdia, pritom zároveň efektívne investovať do výskumu a vývoja u nich doma. Nerozprávajú, ale konajú, a to s jasným cieľom — pružne a účinne reagovať na dopyt ich ekonomík a najnovších trendov, a preto viac podporujú aj štúdium technických a prírodovedných vied. Zároveň hľadajú spôsoby, ako navýšiť financovanie špičkových vysokoškolských inštitúcií a motivovať ich k ešte lepšiemu výkonu a výsledkom porovnateľným so zahraničnými školami.

U nás na Slovensku sa, žiaľ, toto nedeje. Pritom je to nutné! Ako inak chceme udržať krok so svetom, žiť v sebavedomej krajine, byť na ňu hrdý, mať sa dobre? Zmenou vo vzdelávaní na základných, stredných a vysokých školách môžeme vrátiť budúcnosť nielen samotnému školstvu, ekonomike a celej krajine, ale najmä našim deťom.

Ivan Kotuliak

Od decembra 2019 som dekanom FIIT STU. Som tiež odborným zástupcom SR pre European Blockchain Partnership pri EK a slovenským zástupcom Information for All programu Slovenskej Komisie UNESCO. Doktorát som získal od Univerzity vo Versailles v odbore informatika, ako aj od FEI STU v odbore telekomunikácie. Od r. 2002 pracujem na pozíciách výskumného pracovníka, neskôr odborného asistenta a od r. 2010 docenta a prodekana fakulty. Moja výskumná orientácia zahŕňa výkonnosť komunikačných sietí, architektúry NGN sietí, mobilné a bezdrôtové siete. V poslednej dobe sa zameriava na Blockchain a Siete pre doručovanie obsahu CDN, kde som spoluautorom štandardu ETSI, ako aj na Softvérovo definované siete (SDN). Kontakt: [email protected]

Upozornenie

Upozornenie: Redakcia sa nemusí stotožňovať s názorom autora