Vojna o talenty sa skončila. Víťazmi sa stanú stroje

Takmer dve desaťročia ovplyvňuje boj o talenty spôsob, ako sú firmy na celom svete riadené a spravované. Keďže firmy čerpajú hodnotu hlavne z ľudského kapitálu, nie z fyzických aktív, ktoré vlastnia, talentovaná pracovná sila sa stala žiadanejšou než závody alebo stroje. V roku 2001 publikoval oslavovaný konzultant pre manažment Peter Drucker článok s názvom „Nasledujúca spoločnosť“, v ktorom argumentoval, že je nevyhnutné dať viac slobody tomu, čo nazval znalostnými pracovníkmi, pretože kľúčovým bojom tohto storočia je vojna o talenty. A mal takmer pravdu.

Avšak, na rozdiel od strojov, ľudský kapitál nie je možné vlastniť. Talentovaní pracovníci môžu kedykoľvek odísť a vziať so sebou časť hodnoty svojho zamestnávateľa. Firmy reagovali na túto hrozbu decentralizáciou rozhodovacích procesov a poskytnutím väčšej autonómie pracovníkom. Aby povzbudili talentovaných zamestnancov, aby zostali, firmy zaviedli motivačnú odmenu a kompenzačné balíčky založené na akciách, s nádejou, že vlastníctvo akcií dá manažérom podiel na budúcnosti ich spoločnosti.

Inými slovami, posilnenie postavenia talentov sa stalo novým spôsobom, akým firmy organizovali svoje aktivity. V dôsledku toho platy generálnych riaditeľov počas posledných 40 rokov prudko vzrástli. Keďže ľudský kapitál je teraz hlavnou hybnou silou zamestnancov s najvyššími príjmami v Spojených štátoch, „bohatí pracujúci“ - skôr ako finanční kapitalisti - sa stali kapitalistami dvadsiateho prvého storočia.

Spolu s Thierrym Verdierom z Paris School of Economics ukazujeme, že táto hlboká zmena v povahe korporácie bola vo veľkej miere poháňaná globalizáciou. Keď firmy vstupovali na nové trhy v hľadaní talentovaných pracovníkov, hrozba straty cenných zamestnancov pre zahraničných konkurentov sa zvyšovala, čo podnecovalo boj o talenty. Aby získali a udržali si ľudský kapitál, spoločnosti začali ponúkať čoraz vyššie mzdy a väčšiu rozhodovaciu moc najlepším výkonným pracovníkom.

V stále konkurenčnejšom prostredí nadobúdajú nové nápady väčší význam. Keď sa začali otvárať trhy východnej Európy po páde Železnej opony, rakúske a nemecké firmy decentralizovali svoje rozhodovanie. Talentovaní pracovníci boli povzbudzovaní k prejavovaniu iniciatívy a dostávali väčšiu nezávislosť, najmä pokiaľ ide o výskum a vývoj nových produktov.

Ale teraz sa zdá, že vojna o talenty sa začína spomaľovať. Nikde to nie je zrejmejšie ako v Silicon Valley, kde ostrá súťaž o ľudský kapitál dala pracovníkom obrovskú moc nad zamestnávateľmi. Technologické spoločnosti museli ponúkať nesmierne platové balíčky, akcie, štruktúry horizontálneho manažmentu, neobmedzené dovolenky, wellness pobyty a štedré výhody, aby zlákali potenciálnych zamestnancov a udržali súčasnú pracovnú silu spokojnú.

Ale tie časy sú preč. Ako rastú úrokové sadzby a ekonomický rast sa spomaľuje, šéfovia v Silicon Valley začali znovu získavať moc od pracovníkov tým, že znižovali výhody a iniciovali masové prepúšťanie. Podľa údajov zostavených na layoffs.fyi od začiatku tohto roka prepustili viac ako 160-tisíc pracovníkov v technologickom sektore. Ďalších 164-tisíc stratilo prácu v minulom roku, pričom polovica týchto prepustení sa udiala v októbri, novembri a decembri.