Vojna severu proti juhu pokračuje. Hádky o záchranný balík ukazujú rozdelenú Európu

V čase keď v Európe už zomrelo na Covid-19 viac ako 100-tisíc ľudí a ekonomika EÚ sa ešte nespamätala z koronašoku, lídri EÚ sa cez víkend na rozpočtovom samite v Bruseli správali ako trucujúce deti.  Bolo to prvé stretnutie „naživo“, teda tvárou v tvár po jarnej karanténe a sérii online rokovaní. Mnohí europolitici sa naozaj videli prvýkrát po dlhých mesiacoch, ale to ich neospravedlňuje.

Lídri sa naťahovali najmä o forme uvoľňovania pomoci zo 750-miliardového záchranného fondu, ktorý by mal pomôcť najmä štátom najviac postihnutým koronakrízou. Debata sa v Bruseli točila najmä okolo toho, aká časť z finančnej pomoci bude vo forme nenávratných grantov a aká vo forme lacných pôžičiek.

Búchanie do stola

Hore-dole lietali stovky miliárd eur. Skupina šetrných (Holandsko, Rakúsko, Dánsko a Švédsko), ku ktorým sa neskôr pridalo aj Fínsko, navrhovala rozdať formou grantov len 350 miliárd eur. Kým južné štáty na čele s Talianskom a Španielskom, ktorých ekonomiky sú najviac postihnuté kronakrízou, chceli dostať až 500 miliárd. To pôvodne navrhoval aj predseda Európskej rady Charles Michel.

Niekde v strede boli hlavní mediátori francúzsky prezident Emmanuel Macron a Angela Merkelová, nemecká kancelárka. Navrhovali granty v sume 400 miliárd eur. Ale aj tí boli z preťahujúcich sa rokovaní nervózni.

V sobotu odišli predčasne z rokovaní a E.Macron podľa zákulisných informácii búchal do stola, keď skupina šetrivých krajín nechcela ustúpiť. Napokon sa na samite zjavne našiel kompromis v sume 390 miliárd eur, ktoré by mali ísť na účty štátov vo forme grantov. V pondelok (po uzávierke TRENDu) sa mali dotiahnuť ešte detaily záchranného balíka ako spôsob kontroly jeho míňania.