Rokovanie vlády v Modre mohlo byť tradičným regionálnym výjazdom. Vďaka zdanlivo nenápadnej dotácii sa z neho stáva symbolický pamätník národného strieľania si do nohy. Doslova. Vláda totiž rozhodla o vyčlenení 170-tisíc eur z rozpočtu ministerstva financií pre tamojšiu samosprávu na „vypracovanie štúdie a projektovej dokumentácie pre projekt Obnova miesta postrelenia Ľudovíta Štúra“.
Aj v lepších rozpočtových časoch by to bola pomerne vysoká suma. V čase, keď sa samosprávy sťažujú na nedofinancovanie, pôsobí takéto rozdávanie absurdne. Najmä ak si uvedomíme, že koalícia odmietla zásadné úspory a rozhodla sa pre cestu zvyšovania daní.
Ušiel nielen vlak
Rokovanie v Modre prináša do debaty o konsolidácii ešte jeden rozmer. V polovici 19. storočia mala cez mesto viesť železnica z Bratislavy do Trnavy. Miestni obyvatelia sa však pokrokového stroja báli a trať odmietli. Z dlhodobého hľadiska to mestu uškodilo. Susedný Pezinok rástol práve vďaka dobrému dopravnému spojeniu oveľa rýchlejšie. Hoci sa Modrania neskôr viackrát pokúsili o vybudovanie obchádzky, ktorá by viedli k nim, neuspeli.
Je problém, ak niekomu ujde vlak, ale ešte tragickejšie je zmeškať výstavbu železnice. Aj Slovensku hrozí tento prípad.
Napriek vysokej zadlženosti štátu nie je dobudovaná dôležitá infraštruktúra, stále chýba bájna diaľnica do Košíc, nehovoriac o zlom dopravnom napojení miest ako Svidník, Stropkov, Snina či Sobrance. To ešte viac prehlbuje regionálne rozdiely. Samostatnou témou je handrkovanie naprieč vládami o príčine nedočerpaných eurofondov. Hoci sa podarilo prilákať zahraničných investorov, často ide o výrobu s nižšou pridanou hodnotou. Chýbajú práve podniky s vysokou pridanou hodnotou. Ešte aj ľavicová ekonómka a bývalá ministerka financií Brigita Schmögnerová vyčíta vláde chýbajúce prorastové opatrenia. Veľavravné je, že dlhoročný sociálny demokrat Robert Fico dokonca čelí za konsolidáciu výraznej kritike dlhoročného spojenca - Konfederácie odborových zväzov.
Richard Sulík v rozhovore: Keď zamestnávatelia potrebujú pracovníkov, nech im lepšie platia
Nastavenie konsolidácie vyvoláva zamračené tváre. Hospodárstvo pritom potrebuje presný opak, usmievať sa. Nie je to iba fráza, ale ekonomická teória. Takzvaná krivka úsmevu dôležito popisuje tri fázy výroby rôznych tovarov. Prvá fáza – ľavý kútik ukazuje na vysokú pridanú hodnotu výskumu a vývoja, samotná výroba je spravidla menej nákladná a outsourcovaná v krajinách s lacnou pracovnou silou, preto krivka klesá. Na záver opäť stúpa, povedané rečou úsmevu, dvíha sa pravý kútik. Ten reprezentuje vysokú pridanú hodnotu pri predaji vďaka silnej značke. Autorom krivky úsmevu je Stan Shih, zakladateľ technologickej spoločnosti Acer.
Jeho odkaz znie, že profitujú najmä tie firmy, ktoré sa sústredia na všetky tri fázy. A s nimi sa darí aj krajinám, ktoré dokážu takéto spoločnosti hostiť. Na druhej strane, podniky, ktoré sa sústredia len na lacnú výrobu, nemajú úsmev, iba nenápadnú rovnú čiarku na tvári.
Radšej viac úsmevu
Uvažovanie, že verejné výdavky môžu zatiahnuť úspešné firmy, má svoju logiku. Snaha vyžmýkať čo najvyššiu sadzbu z veľkých firiem povedie skôr k opaku. Nehovoriac o tom, že avizovaná daň z finančných transakcií je ďalším dôvodom, prečo tu firmy nemajú dôvod budovať a udržiavať centrály a odtiaľto podnikať. Jediným sektorom, ktorému môže súčasná podoba konsolidácie pomôcť, je daňové poradenstvo.
Je chvályhodné, že koalícia pochopila dôležitosť konsolidácie, no hlavným impulzom je strach z toho, že trhy nebudú chcieť Slovensku požičať. Ak však konsolidácia vyvolá exodus firiem a pokles zisku, v budúcom roku bude potrebné konsolidovať ešte viac, ako si dnes v koalícii myslia.
Ekonomika a na ňu naviazané verejné financie musia stáť na firmách, ktoré tu chcú nielen zamestnávať a platiť dane, ale hlavne sústrediť výskum, vývoj a ostatné činnosti s vysokou pridanou hodnota. Skrátka, Slovensko potrebuje, aby na ňu firmy cerili výraznú krivku úsmevu. Lenže za každú myšlienkou treba niekomu zaplatiť ešte skôr než sa premení na zisk.
Vláda nastavením dane z finančných transakcií takéto výdavky nepodporuje, ale brzdí, keď hovorí, že chce zdaniť každú platbu, hoci pôjde o investíciu do vývoja a výskumu, ktorá bude profitabilná až o pár rokov. Nehovoriac o tom, že ak tu nedostatočne fungujú služby s vyššou pridanou hodnotou, talentovaní Slováci majú o dôvod viac odísť do zahraničia, prípadne tam ostať, keďže už dnes je pomer mladých študujúcich v zahraničí na Slovensku jeden z najvyšších.
Namieste je argument, že pre malé firmy je tu predsa nízka daň z príjmov, dokonca iba vo výške 10 percent. To je pravda, lenže ju vyvažuje daň z finančných transakcií, ktorá zaťažuje aj tých, ktorí zisk ani nedosiahli.
Veľké banky by mali Ficovi poďakovať. Tri scenáre vplyvu dane z finančných transakcií
Absurdnou pointou je, že koalícia ignoruje verejnú debatu o tom, ako konsolidovať s pozitívnym efektom na ekonomiku. Namiesto toho sa snaží vlastnú (ne)činnosť prekryť masovými oslavami v štýly autokratických režimov. Aj preto sme videli obrovské oslavy SNP a veľkolepé pripomenutie si bojov na Dukle. A tiež preto vláda podporila vyššie spomenuté vybudovanie ďalšieho pamätného miesta naviazaného na Ľudovíta Štúra.
A pokiaľ by ani to nestačilo, je tu ešte slamený panák v podobe vyšetrovania vakcín ako biologickej zbrane, čo však zbytočne dráždi ďalšiu veľkú skupinu nespokojných – konkrétne zdravotníkov. Ťažko im vláda dokáže vysvetliť potrebu šetriť verejné výdavky, ak znevažuje ich prácu podporou konšpirátorov.
Banskobystrickí zdravotníci, ktorí na jar zachránili život Robertovi Ficovi, napokon ešte budú radi, že ich nemocnicu nepremenujú po Petrovi Kotlárovi, ktorý si pri vyšetrovaní pandémie strelil do nohy mikroskopom.
