Vláda neprekvapila. Zhoršujúce sa ekonomické prostredie – strata 60-tisíc pracovných miest a pokles reálnych platov – je strašiakom pre jej preferencie. A pritom súpera ma zdatného: Peter Pellegrini so svojou partičkou sa s plnou vervou pustili do kritiky vládnych opatrení. Sú vraj o pomoci bankám a podnikateľom, nie o pomoci obyčajným ľuďom.
A tak vláda musela prejsť do ofenzívy. Nový sociálny balíček je odpoveďou na kritiku druhej alebo možno už najsilnejšej politickej strany na Slovensku, Hlasu.
Nekončiaci sa populizmus
Slovenskou politikou vládne populizmus, skrz-naskrz. Jeho hlavným prejavom je neustále sa opakujúca otázka: „komu a koľko?“. Pri rastúcom počte dôchodcov sa veľká časť debaty točí iba o 13. dôchodku či vianočnom príspevku. Aktuálna trajektória naznačuje, že čoskoro sa celospoločenská debata presmeruje k veľkonočnému príspevku, možno dovolenkovému príspevku či 14. dôchodku.
Správna otázka by pritom mala byť: „odkiaľ?“. Samozrejme, že štát nemá na to, aby zvýšil svoje výdavky o pol miliardy eur. Len pred pár dňami oznámil, že v tomto roku štátny rozpočet dosiahne deficit obrovských 12 miliárd eur. Ak HDP klesne, ako sa očakáva, o desať percent, dlh krajiny sa môže zvýšiť až o neuveriteľných 15 percent. Myslieť si, že na budúci rok sa situácia zmení a ekonomika sa navráti k pôvodnému rastu z čias vládnutia Smeru, je značne optimistické.
Vláda predstavila zmeny pri 13. dôchodkoch, rušia aj doplatky za lieky
Slovensko nemusí dosiahnuť predvolebné úrovne HDP ani ku koncu plánovaného volebného obdobia. A dlh voči HDP pod 50 percent už neklesne nikdy. Aj preto už čoskoro príde novelizácia zákona o dlhovej brzde, ktorým sa zákon definitívne hodí do koša. Už ho nie je treba. Panika, aká tu bola v čase jeho prijímania počas európske dlhovej krízy, v súčasnosti nehrozí.
Aj keď je 500 miliónov obrovský peniaz, pri deficite 12 miliárd sa poľahky statí. Pripomína tak trochu slávny Stalinov citát, že smrť človeka je tragédia, smrť miliónov je štatistika. Vláda ako keby sa spoľahla na to, že jej pritečú z Bruselu desiatky miliárd eur. No tá istota tu nie je. Najmä v tom, že Brusel si bude úzkostlivo strážiť, aby sa nové zdroje investovali do budúcnosti Slovenska. A pri všetkej úcte, dôchodcovia budúcnosťou nie sú.
Nekončiace sa ilúzie
Keď pred pár mesiacmi vláda rovnako veľkolepo oznamovala polmiliardovú pomoc pre podnikateľov, ukázalo sa, že to bolo iba veľké divadlo. No súčasný polmiliardový balík bude reálny – o tom niet pochýb. Časť svojich predvolebných sľubov vláda splní, čomu spraví veľké PR. Avšak tá druhá časť sľubov je omnoho problematickejšia – a tou je pokrytie zdrojov na tento sociálny balík.
Minister financií oznámil, že vláda bude šetriť. Ušetrí desať percent na sebe samej. Výborná myšlienka. Avšak, rovnako ako myšlienka podpory podnikateľského prostredia v čase koronavírusu, je to s veľkou pravdepodobnosťou iba sen. Sen, ktorý narazí na limitovanú schopnosť súčasnej vlády spraviť dôkladný audit verejnej správy a jeho závery tvrdo realizovať. Niečo také sa zatiaľ žiadnej slovenskej vláde nepodarilo, a nie je najmenší dôvod sa domnievať, že sa to podarí tej súčasnej.
Kocky boli hodené. Vláda sa zaviazala, že bude platiť cash na drevo. A že ho získa svojou menšou spotrebou. Odvážna a chvályhodná myšlienka. Ak sa jej to podarí, rozhodne získa obdiv ekonómov. Avšak, ak sa jej to ale nepodarí, riskuje. Riskuje katastrofálny stav verejných financií, ktorý sa v konečnom dôsledku otočí proti nej.
Pretože slabú ekonomiku, potrebu šetriť a nutnosť platiť väčšie dane si najviac odnesie stredná trieda. Práve tá, ktorá túto vládu k moci dostala.
