Inflácia je najvyššia za posledných viac než 20 rokov a teda má aj najvýraznejší dopad na naše peniaze. Čím je totiž rast spotrebiteľských cien rýchlejší, tým viac nám ukrajuje z našich úspor. Údaje pochádzajú zo štatistiky NBS a zo Štatistického úradu SR.

Ako sa vyvíjajú vklady našincov v bankách?

Naši obyvatelia majú celkovo v bankách uložených takmer 42,9 mld. Eur (stav ku koncu augusta 2022). Z toho ale až viac než 60 percent predstavujú peniaze uložené na bežných účtoch, ktoré sú v objeme 27,2 mld. Eur. Vklady s dohodnutou splatnosťou, teda termínované vklady, predstavovali k 8/2022 zhruba 7,9 mld. EUR a z celkového objemu vkladov tak tvorili cca 18 percent. A vklady s výpovednou lehotou, kam patria aj vkladné knižky, boli vo výške 2,1 mld. Eur a tvorili 5 percent z vkladov obyvateľstva v bankách.

V medziročnom porovnaní (teda v porovnaní s augustom 2021) sa objem peňazí na bežných účtoch v bankách zvýšil o takmer 7 percent. Termínované vklady ale naopak klesli o približne -11 percent a vklady s výpovednou lehotou o cca -14 percent. Úrokové sadzby sa dlhé roky držali na rekordne nízkych úrovniach.

A kvôli tomu ľudia nechávali peniaze len na bežných účtoch a termínované vklady ich moc nelákali. Prípadne peniaze presúvali do podielových fondov, kde sa im lepšie zhodnocovali. Kríza ešte pridala ruku k dielu, keďže motivovala ľudí k tomu, aby si peniaze nechávali na bežných účtoch takpovediac ,,pre istotu”. Takže objem peňazí na týchto účtoch rástol a naopak, termínované vklady klesali.

Situácia sa ale už začína pomaly meniť. V nadväznosti na zvyšovanie základnej sadzby Európskej centrálnej banky začínajú rásť aj úrokové sadzby na vkladových produktoch. A očakávame, že tento rast sadzieb bude aj naďalej pokračovať. Zatiaľ čo vlani v auguste predstavovala priemerná úroková sadzba na ,,termiňákoch” s viazanosťou do 2 rokov len 0,95 percenta, tak v auguste tohto roka vzrástla už na úroveň 1,46 percenta a aktuálne sú ešte vyššie.

Akú infláciu očakávame v tomto a budúcom roku?

Septembrová inflácia dosiahla medziročný rast až o 14,2 percenta a už siedmy mesiac po sebe sa drží na dvojcifernej hodnote. Infláciu ťahali nahor hlavne potraviny a energie, ktorých ceny rekordne rástli. Zvyšovanie cien je ale dnes citeľné vo všetkých oblastiach nášho života. Za celý tento rok očakávame priemernú infláciu na úrovni okolo 12 percent.

Ďalšiemu zrýchľovaniu inflácie však budeme čeliť od začiatku budúceho roka 2023, kedy sa do inflácie premietne zvýšenie regulovaných cien energií. Úroveň budúcoročnej inflácie bude závisieť hlavne od toho, aké ceny energií sa dohodnú pre domácnosti a aké opatrenia sa prijmú na zmiernenie dopadov drahých energií na domácnosti aj na firmy. V prípade, že prijaté opatrenia zamedzia extrémnemu nárastu cien energií, tak priemerná inflácia by sa v roku 2023 mohla pohybovať v rozmedzí 14 - 15 percent.

Aký vplyv má inflácia na naše úspory?

Vysoká inflácia má negatívny vplyv na naše mzdy, dôchodky aj úspory. Znižuje totiž kúpnu silu peňazí, teda hodnotu toho, čo si za naše úspory budeme môcť kúpiť. Samozrejme platí, že čím je inflácia v krajine vyššia, tým väčšiu časť z našich úspor nám ukrajuje.

Ak máme úspory napríklad vo výške 1 000 eur odložené doma „pod vankúšom“ alebo na bežnom účte, tak nám nezarábajú a v dôsledku inflácie sa nám tieto úspory znehodnocujú. Ak by priemerná inflácia v budúcom roku dosiahla úroveň 14 percent, znamená to, že reálna hodnota týchto našich úspor bude na konci roka predstavovať cca 860 eur.

Za rok teda stratíme 140 eur. Negatívny dopad inflácie na naše úspory môžeme zmierniť tak, že úspory nebudeme nechávať doma alebo na bežných účtoch, ale ich uložíme na termínované vklady alebo investujeme do podielových fondov, kde sa nám budú peniaze zhodnocovať.

A ako inflácia ovplyvňuje dlhy a hypotéky?

Inflácia má samozrejme vplyv nielen na naše úspory, ale aj na dlhy. Inflácia totiž zvýhodňuje dlžníkov a znevýhodňuje veriteľov. Keď si to premietneme na hypotekárny trh, znamená to, že inflácia je výhodná pre tých, čo kupujú nehnuteľnosť na hypotéku. Je to dané tým, že splátka úveru v dôsledku inflácie časom klesá, pretože inflácia znižuje hodnotu peňazí. Klesá teda aj hodnota požičaných peňazí, ktoré budeme musieť vrátiť banke napríklad za 20 rokov.

Jana Glasová

Od začiatku roka 2021 pôsobí ako analytička 365.bank. Predtým pracovala na pozícii ekonomickej analytičky Poštovej banky, kam nastúpila ako absolventka Národohospodárskej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave. V rámci svojej práce sa zameriava na sledovanie a prognózovanie ekonomického vývoja doma aj vo svete, analyzovanie vývoja HDP, inflácie, trhu práce či komoditných trhov a cien nehnuteľností.

Upozornenie

Upozornenie: Redakcia sa nemusí stotožňovať s názorom autora