Počet nových prípadov Covid-19 v Európskej únii presiahol maximá z prvej vlny. V mnohých krajinách sa číslo dostalo na nové rekordy. Jedným z takýchto štátov je aj Česko, ktoré sa stalo najvypuklejším prípadom podcenenia nového koronavírusu.
Ako preplávať druhou vlnou koronakrízy? Poučme sa zo zahraničia
Uletená trojica
Podľa posledných dát ECDC je najrizikovejším štátom Európskej únie Španielsko, kde počet nových prípadov na 100-tisíc obyvateľov za posledný týždeň presiahol hodnotu 300. Druhým najrizikovejším sa stalo Česko, kde číslo presiahlo 178 a predbehlo dokonca aj Francúzsko.
Španielsko, Francúzsko a Česko ďaleko vyčnievajú nad všetky ostatné európske krajiny. Nad vírusom stratili kontrolu. Už čoskoro budú donútené zaviesť ďalšie prísne opatrenia.
Najpostihnutejšie mesto v Európe – Madrid, to skúša lockdownom najrizikovejších oblastí. V Česku sa zavedú podceňované rúška takmer všade. Vo francúzskych mestách sa zakazujú verejné zhromaždenia nad 10 ľudí.
Matovičov blackout nebol dobrý nápad, ukazuje to aj Nový Zéland
Málo testov
Niektorí povedia, že na Slovensku môže byť väčší problém ako v Česku, keďže oni robia 4-krát viac testov ako Slováci. Problém je opačný – Česi robia omnoho menej testov, ako by mali.
Počet pozitívnych výsledkov testov tam za posledné dni presiahol úroveň 10 percent, keď bolo vykonaných viac ako 20-tisíc testov denne, no počet nových infikovaných presahuje 2-tisíc.
Takáto vysoká pozitivita je znamením, že sa testuje málo. Z rozvinutých krajín má podobne vysokú pozitivitu iba Španielsko.
Pozitivita testovania na Slovensku sa nachádza zhruba okolo úrovne päť percent, čo je číslo podobné Francúzsku. Testovacie schopnosti Slovenska by mohli byť už čoskoro nedostatočné.
Krajiny s najvyšším počtom testovaní ako Nemecko, Austrália či Južná Kórea, dosahujú pozitivitu testovania na úrovni menej ako jedno percento.
Spojenie chrípky a covidu vyvoláva pred jesennou sezónou obavy
„Kde udělali soudruzi chybu?“
Český premiér Andrej Babiš tvrdí, že nabádal ľudí, aby nosili rúška. Oni však nechceli. To je príklad nezodpovedného populizmu, kedy politik v snahe udržať si priazeň ľudí robí iba to, čo chcú.
Koronavírus je ale nepriateľ, s ktorým sa tradičné lineárne myslenie a naše skúsenosti nevedia vysporiadať. Svedčí o tom aj postoj mnohých ľudí, médií, ale aj expertov či „expertov“.
Ešte pred pár týždňami boli sociálne siete zaplavené videami „expertov“, ktorí vyzdvihovali český prístup. S tým, ako sa teraz situácia v krajine rapídne zhoršuje, popularita tohto prístupu upadá. Už aj české médiá sú plné hľadania vinníkov za súčasný nelichotivý stav.
Pokazili sme si to. Epidemiológovia odišli na dovolenku
Extrémne modely
Problémom prístupu ku Covid-19 na začiatku pandémie sa stali epidemiologické modely odhadujúce počet obetí a nakazených na milióny. Ľudia akoby na chvíľu uverili, že modely sú reálne.
Nie sú a ani nikdy neboli. Od začiatku boli iba teoretickým konceptom toho, čo by sa stalo, keby sa na správaní ľudí nič nezmenilo.
Krajiny, ktoré nič na svojom správaní prvotne ani nič meniť nechceli, ako Španielsko, Taliansko či Veľká Británia, skutočne zaznamenali prudký nárast infekcií v súlade s predikciami modelov.
Avšak s rastúcim počtom infekcií ľudia svoje správanie zmenili. A zmenia aj v budúcnosti. Zavedú obmedzenia, čím modely stratia svoju platnosť. Nárast počtu nových nakazených sa zastaví.
Modely nezlyhali, zlyhala ich interpretácia.
Prečo je ruský prístup k očkovaniu chybný a slovenský môže byť tiež
Extrémny prístup
Opačný extrémny prístup je podcenenie vírusu. Ten je ďaleko nákazlivejší ako chrípka. Pokiaľ sa jeho šírenie opatreniami neobmedzí, čoskoro príde epidémia. Európa je toho príkladom.
V druhej vlne sú vírusom zasiahnutí najmä zdraví mladí ľudia. Aj smrtnosť je omnoho nižšia. Avšak pri prudkom raste počtu nakazených je len otázkou času, kedy sa výrazne zvýši aj počet a úmrtnosť starších pacientov.
Vírus nezvládlo Česko a ani mnohé ďalšie európske krajiny. Väčšina domácich politických špičiek totižto príliš dbá na svoje volebné preferencie. Robiť nepopulárne opatrenia len kvôli potenciálnemu problému, ktorý ani nemusí nastať, nie je politicky atraktívne.
Pre politika je racionálnejšie reagovať až na vzniknuté problémy, a vinu za ne najlepšie hodiť na niekoho iného.
