Píše sa december roku 2020. Zatiaľ čo celá Európa sa pripravuje na prvé Vianoce s pandémiou koronavírusu, na Slovensku vládnu zmiešané pocity. Vláda sa po niekoľkotýždňovom nátlaku zo strany odborníkov, prezidentky, médií a opozície rozhodla konečne konať. Je však zrejmé, že ide len o hasenie lesného požiaru vedrom vody.
V týchto dňoch by malo celé Slovensko vchádzať do obdobia, v ktorom tradične prevláda radosť a pokoj. Dnes sa mnohým môže zdať, že smerujeme k presnému opaku. O finálnej podobe opatrení pre obdobie Vianoc sme sa dozvedeli len týždeň pred nimi, pomoc pre mnohé odvetvia znie ako zlý vtip a situácia ohľadom fondu obnovy je prinajmenšom žalostná.
Či už to sú epidemické opatrenia, pomoc pre podniky, prípravy spojené s fondom obnovy alebo avizované reformy, ich spoločným menovateľom je dobrá vôľa. Prítomnosť dobrého úmyslu pri riešení aktuálnej krízy a dlhodobých systematických problémov je v našich geografických šírkach unikátom.
Pri pohľade na vládny kabinet ho však môžeme právom obviňovať z amaterizmu, ktorý občas presahuje až do nerozvážnosti. Úspešné vládnutie si v konečnom dôsledku vyžaduje aj niečo viac ako len dobrý úmysel a protikorupčný étos.
Utratená dôvera
Vláde Igora Matoviča by sa dalo za trištvrte roku jej pôsobenia vytknúť mnoho chýb a prešľapov. Jej najväčším hriechom je najmä premrhanie získaného mandátu a dôvery voličov. Posledné prieskumy verejnej mienky výrazne naznačujú, že pôvodné čaro a optimizmus spojený s nástupom novej vlády už dávno vyprchali.
Prvé mesiace Matovičovej vlády by sa dalo zhrnúť do fráz: chaos v rozhodovaní, sklamanie voči očakávaniam a nedôvera k autoritám
Tento trend platí hlavne pri osobe Igora Matoviča. Vehementný nárast nedôvery voči premiérovi je bezpochyby jedným z najrýchlejších prípadov antagonizácie premiéra medzi občanmi v slovenských dejinách. Pozornosť si zaslúži najmä pokles dôvery v rádoch voličov koaličných partnerov OĽaNO.
Pri pohľade na okolité krajiny však môžeme s plným vedomím konštatovať, že za turbulentný pád a antagonizáciu je zodpovedný samotný premiér. Chaotická komunikácia, potreba ku všetkému sa vyjadrovať, nutkanie k zbytočnému mikromanažmentu a všadeprítomná arogancia zbavili úrad predsedu vlády legitimity.
Matovič opäť zavádza. Rakúsko sa riadi slovenskou cestou tak ako Slovensko zdravou logikou
Nulový kontakt s realitou
Ďalším faktorom, ktorý výrazne ovplyvnil dôveryhodnosť slovenskej vlády v boji s koronakrízou, je jej nedostatočný kontakt s realitou. Tento jav vyplával na povrch v momente, keď unavení a frustrovaní ľudia začali klásť odpor voči zmätenej politike vlády.
Mnohokrát bol nesúhlas tých, ktorí boli nespokojní s žalostne malými vládnymi kompenzáciami ohrozujúcimi ich celoživotné podnikanie prirovnávaný k správaniu extrémistov a popieračov pandémie. Korunným príkladom nulového kontaktu so spoločenskou realitou je okrem Igora Matoviča aj minister obrany Jaroslav Naď.
Minister obrany a arogancie Slovenskej republiky. Jaroslav Naď je Matovič číslo dva
Všadeprítomné velikášstvo, expresívne urážky a zhadzovanie zodpovednosti za všetky svoje zlyhania na prezidentku, opozíciu a zloprajné média je však len vrcholom mentálneho ľadovca. Absolútne odtrhnutie od reality ukázal šéf rezortu obrany aj pri pondelňajšej tlačovej konferencií, kde sa namiesto dôležitých tém venoval malichernému podávaniu trestných oznámení na internetových hejterov.
Situácii taktiež nepomáhajú početné koaličné konflikty. Mnohým sa mohlo pozdávať, že jednotlivé opatrenia (otvorenie lyžiarskych stredísk) neboli zavedené v prospech občanov, ale v prospech daného predstaviteľa vládnej koalície.
Sviatky chaosu a beznádeje
Slovensko čakajú veľmi netradičné Vianoce. Ich priebeh ovplyvní nielen pandémia, ale aj všeobecný pocit neistoty a nedôvery v štátne inštitúcie. Nič nenaznačuje tomu, že by sme sa dočkali vianočného zázraku, ktorý by zastavil prevládajúci chaos a konflikty vo vládnej koalícii.
Úvodné mesiace vlády Igora Matoviča by bolo možné zhrnúť do fráz: chaos v rozhodovaní, sklamanie voči očakávaniam, nedôvera k autoritám a pozostatky nádeje na zmenu k lepšiemu.
Poslednou baštou vládnej legitimity je práve jej dobrá vôľa a chuť zmeniť veci k lepšiemu. V okamihu, keď ľudia prestanú veriť aj v dobré úmysly „vlády zmeny“, jej dni budú s veľkou istotou zrátané. Zostáva nám len veriť, že túto skutočnosť si uvedomia aj Úrade vlády.
