Príbehy o zlých bankách sú už tradičnou súčasťou veľkej rozprávkovej knihy sociálnych demokratov. Nie raz sme počuli od politikov, že vysoké verejné výdavky by mali zaplatiť banky. Politici však tradične prehliadajú, že práve vysoké zdaňovanie a silná regulácia drží banky v defenzívnom móde. Menej medzi sebou bojujú cenou a doplácajú na to klienti. Vidieť to aj aktuálne na hypotekárnom trhu. Dôležitú rolu zohráva aj úročenie štátnych dlhopisov, od ktorých sa odvíja cena hypoték. Ale prehliadnuť sa nedá, že banky sú opatrnejšie v znižovaní úrokových sadzieb.
Refinančná vojna je v útlme. Paradoxne tomu pomáha štátna pomoc s hypotékami. Podľa nastavených pravidiel majú nárok na pomoc iba tí klienti, ktorí po refixácii úrokovej sadzby nezmenia banku. Pre klientov je tak výhodnejšie zostať v pôvodnej drahšej banke a vziať si od štátu pomoc až 150 eur mesačne, ako sa presunúť do lacnejšej banky, kde bude splátka nižšia o 10 či 20 eur.
Výhoda veľkých hráčov
Ku koncentrácii na bankovom trhu môže prispieť aj avizovaná daň z finančných transakcií. Podnikatelia musia po novom z každej uskutočnenej platby zaplatiť 0,4 percenta, maximálne 40 eur. Vlastných účtov podnikateľa sa táto povinnosť netýka, ale len v prípade, že sú v rovnakej banke. To znamená, že ak si bude podnikateľ presúvať vlastné peniaze medzi vlastnými účtami v rôznych bankách, bude za to platiť štátu.
Väčší podnikatelia zvyknú mať účty v rôznych bankách z viacerých dôvodov, napríklad pre jednoduchší platobný styk s cudzinou. Po novom ich takýto model bude stáť peniaze navyše. Ak sa tomu budú chcieť vyhnúť, skoncentrujú svoje účty do jednej banky. Spravidla veľkej, ktorá má širší rozsah služieb. Menšie banky tak môžu stratiť zákazníkov. No nie preto, že sú nekvalitné, ale preto, že štát tak povedal. Ak menšie banky stratia väčších firemných zákazníkov, prídu o zdroje, ktoré potrebujú na inovácie a rozdiel medzi bankami sa zväčší.
V ešte zložitejšej situácii budú podnikatelia, ktorí majú účty v zahraničných bankách. Kým v slovenských bankách a pobočkách bude platby zdaňovať samotná banka, v prípade zahraničných inštitúcií tak musí urobiť klient. To znamená nielen povinnosť zaplatiť daň, ale venovať čas a energiu výkazu. Toto môže byť problém najmä malých podnikateľov. Namiesto širokej možnosti lacných a technologicky vyspelých bánk, ktoré im ponúka Európska únia, im daň z finančných transakcií obmedzí ponuku na slovenských hráčov.
Ohlásená daň skomplikuje zahraničné pôsobenie slovenských firiem. Nehovoriac o tom, že daň z finančných transakcií je jasný (ďalší v poradí) odkaz pre firmy a koncerny, aby na Slovensku nemali centrály. Transfery cez Slovensko totiž budú drahšie.
Hotovosť a krypto
To, že vďaka nastaveniu dane z finančných transakcií sa posilní pozícia veľkých bánk na úkor malých hráčov, je jeden z možných scenárov. Nie však jediný. Tiež existuje možnosť, že daň z finančných transakcií posilní kryptosvet. Už dnes sú kryptoplatby rýchlejšie a lacnejšie ako bankové platby. Ak sa uskutočňujú v takzvaných stablecoinoch, ktoré sú naviazané na bežnú menu, mizne aj riziko kurzových výkyvov. Na úkor slovenských bánk tak môžu vyrásť rôzne fintechy.
Tretím z možných scenárov vývoja je oživenie „doby kešu“. Firmy budú mať dôvod uprednostňovať od zákazníkov hotovostné platby. Ak následne svojmu dodávateľovi zaplatia tiež v hotovosti, ušetrenia práve na dani z finančných transakcií. Do 50-tisíc eur je to podľa zákona v poriadku. Na oslabenie bezhotovostných platieb by doplatili nielen banky, ale aj štát nižším výberom dane z finančných transakcií.
Už dnes vidieť, že firmy odmietajú pre vysoké poplatky platby kartou pri vyšších sumách, napríklad pri zálohe za nové auto a klientovi odporúčajú použiť klasický prevod, lebo ten ich nebude nič stáť. Po zavedení dane z finančných transakcií prirodzene narastie snaha uprednostňovať hotovosť. Výrazné to bude najmä u malých samostatných obchodov, ktoré majú relatívne nízku maržu, pre ktorú musia otočiť a zaplatiť veľa tovaru. Pre ne môže byť daň z finančných transakcií likvidačná.
Nehovoriac o tom, že posilnenie hotovostných transakcií sa môže prejaviť na vyššej miere vyhýbania sa plateniu DPH. Najmä ak sa jej základná sadzba zvýši na 23 percent.
Štát stále celkom nepochopil, že najistejší spôsob, ako si ustrážiť výber DPH, je posilňovanie bezhotovostných platieb. Samozrejme, nie prikazovaním, ale vytváraním priaznivého prostredia. Daň z finančných transakcií prinesie skôr opačný efekt. Klientom sa obmedzí a predraží ponuka bankových služieb. Či sa firmy v reakcii na to rozhodnú pre návrat k hotovosti alebo pre kryptosvet, hlavným stimulom bude nechcene štát. Štyridsať rokov skúseností ukazuje, že to nebude prvý raz.
Ak však bude nezamýšľaným dôsledkom konsolidácie verejných financií ďalšia konsolidácia bankového trhu, doplatia na to bežní spotrebitelia. Teda tí, ktorých sa konsolidácia nemala vôbec dotknúť.
