Veľká inflácia má prvú obeť. Krajina stavaná do dobrého počasia zlyháva. Ďalšie budú nasledovať

Kým Európa bojuje s infláciou na úrovni 7,5 percenta, sú štáty, ktoré sú na tom podstatne horšie. Vysoká inflácia je totiž spúšťačom veľkých problémov. Z ekonomických a finančných otrasov sa stávajú otrasy politické, ktoré prinášajú revolúcie a dovtedy nepredstaviteľné zmeny režimov.

Pohľad do minulosti ukazuje, že iba pred vyše dekádou sa podobný scenár opakoval v arabskom svete. Arabská jar, ktorú spustili vysoké ceny potravín, si v súčasnosti nachádza cestu do nových štátov postihnutých vysokými cenami energií a potravín súčasne.

Ako vznikajú revolúcie

Príbeh má jednoduchý dej. Krajina, ktorá je importérom základných surovín, sa dostane do problémov. Napríklad tým, že ju pandémia odstrihne od turistického ruchu. Globálne ekonomické spomalenie spôsobí, že obyvatelia krajiny, ktorí pracovali v zahraničí, prichádzajú o príjmy. Finančná situácia štátu sa zhoršuje.

Do toho populistický prezident zavelí na znižovanie daní, čo zvýši štátny dlh, ktorý je čoraz ťažšie  splácať. Investori sa ho začínajú zbavovať, čo oslabuje kurz domácej meny. Inflácia rastie, čo zhoršuje platobnú schopnosť krajiny. Obavy ďalej znižujú kurz a zvyšujú infláciu.

Vláda nemá inú možnosť, ako zaviesť benzín a múku na prídel. Výpadky elektrickej energie a nedostatok komodít prináša protesty. Nakoniec nepomáha ani zavedenie zákazu vychádzania. Ľudia sú v uliciach a dožadujú sa novej vlády.

Zmena však nemusí byť ani rýchla a ani jednoduchá. Najmä nie v prípade, ak prezidentov starší brat je predsedom vlády, mladší brat je ministrom financií, najstarší brat je minister poľnohospodárstva a prezidentova strana má v parlamente ústavnú väčšinu.

Pomoc nemusí prísť