„Akceptujte fakt, že ste chudobní“. Centrálni bankári útočia na životnú úroveň populácie

Málokedy dokáže nejaký centrálny bankár spôsobiť takú vlnu rozhorčenia, ako sa to podarilo hlavnému ekonómovi Bank of England. Huw Pill v podcaste uviedol, že „ľudia majú akceptovať skutočnosť, že sú chudobní“. Pokiaľ to nespravia, veci ešte zhoršia.

Dôvod je jednoduchý: inflácia je spoločným problémom všetkých, a tak každý musí znášať jej následky. Ak by sa chceli ľudia pred ňou chrániť a začali by žiadať vyššie mzdy, tieto náklady by firmy preniesli do cien produktov a služieb, čím by vznikla mzdovo-cenová špirála, uviedol H. Pill.

Podobný názor nedávno vyslovil aj jeho šéf, guvernér Bank of England Andrew Bailey, ktorý vyzýval zamestnancov, aby boli zdržanliví pri snahe o zvyšovanie platov. A. Bailey odmietol valorizáciu svojho platu o 1,5 percenta. Ale na otázky novinárov, ako znáša infláciu on sám s platom na úrovni 575-tisíc libier, 18-krát viac ako priemerný Brit, sa mu odpovedalo už ťažšie.

Reálne mzdy v Spojenom kráľovstve minulý rok pre vysokú infláciu klesli o 2,2 percenta, na Slovensku dvojnásobne viac. V situácii, keď na rastúcu infláciu doplácajú najmä slabšie zarábajúci zamestnanci, im centrálni bankári odkazujú, že ich snaha vrátiť sa späť k predchádzajúcej životnej úrovni je nesprávna a škodlivá.

Ide o výsmech ľuďom aj ekonómii. Existuje skupina ekonómov, ktorá si myslí, že existuje súvislosť medzi rastom miezd a infláciou. A to napriek tomu, že historické dáta nič také nepotvrdzujú. Svoje názory zakladajú na interpretácii Phillipsovej krivky, z ktorej Paul Samuelson, tvorca ekonomickej „vedy", spravil politický nástroj.

„Na rozdiel od toho, čo si mnohí skeptici mysleli, sovietska ekonomika je dôkazom, že socialistická riadená ekonomika môže fungovať a dokonca prosperovať,“ napísal P. Samuelson v roku 1961. Napriek tomu, že v tom čase bola sovietska ekonomika voči tej americkej iba polovičná, predpokladal, že už v roku 1984 ju predbehne.

Podobné neporozumenie reálnej ekonomiky ukázal aj pri presadzovaní politiky založenej na Phillipsovej krivke, kde dal politikom na výber – buď budú udržiavať vyššiu infláciu a nižšiu nezamestnanosť, alebo opačne. Tento koncept sa ukázal nielen ako chybný, ale sám prispel k vysokej inflácii 70. rokov. Napriek však myšlienka stále žije.

„Pretrvávajúci pokles inflácie oproti nášmu cieľu viedol niektorých k spochybňovaniu tradičného vzťahu medzi infláciou a mierou nezamestnanosti, známeho aj ako Phillipsova krivka.… Môj názor je, že údaje naďalej ukazujú vzťah medzi celkovým stavom trhu práce a zmenami inflácie v čase,“ povedal nedávno guvernér Fedu Jerome Powell.

Svojimi slovami potvrdil, že pre nedostatok iných presnejších teórii, sa centrálni bankári držia aj preukázateľne chybných domnienok. Vyššie mzdy totiž nespôsobujú infláciu, iba ju dobiehajú. Centrálni bankári ale momentálne zvyšujú úrokové sadzby a spomaľujú ekonomiku, aby zvýšili nezamestnanosť a tak znížili tlak na rast miezd.

Tým v ťažkých časoch ešte zhoršujú schopnosť ľudí kompenzovať si znižujúcu úroveň svojich reálnych príjmov. Ide o trestuhodnú politiku.