Všetci traja vyššie menovaní mohli práve dnes za istých okolností sedieť v Košiciach a byť súčasťou najdôležitejšej súdnej inštancie v krajine – Ústavného súdu. Aby sme dlhoročnému predsedovi strany Smer-SD nekrivdili, medzi ním, K. Kičurom a M. Jankovskou existuje minimálne jeden rozdiel. Kým R. Fico (zatiaľ) po dlhých rokoch nespokojne sedí iba v opozičných laviciach parlamentu, pri zvyšných dvoch menách pravdepodobne zaznie v dohľadnej dobe veta: Obžalovaný vstaňte.
Osud Ústavného súdu je opäť v hre. Koalícia zmeny, ako si hovoria súčasné vládne strany, má v rukách dostatočnú silu na nevyhnutné zmeny. Či sa im to však podarí, je otázne. Pred nimi už zlyhalo množstvo smelých plánov a ambícii. Dôležité bude to, akým silným spôsobom si bude môcť „dupnúť nohou“ šéfka ministerstva spravodlivosti Mária Kolíková. Či má dostatočnú politickú silu na to, aby ostatných presvedčila, že hlas odborníkov pri zmene zákonov nemôže byť počuť iba spod stola. Menšie negatívne náznaky už signalizujú nominácie vládnych strán do iných dôležitých justičných funkcií. Nezhody sa objavili napríklad aj pri členoch súdnej rady, ktorá má v prípade súdnictva „kľúče od všetkých dverí“.
Budúci právnici sa učia o tom, že Ústava Slovenskej republiky nie je trhací kalendár a keby mal niekto v pláne tak postupovať, ešte vždy je tu svetlo na konci tunela, teda Ústavný súd, ktorý to dokáže zaraziť. Existuje dokonca aj svet za hranicami Slovenska, kde mnohé krajiny ukazujú, ako sa dá zmeniť ústavné súdnictvo k lepšiemu. Všetky tieto aspekty musia politickým nominantom naznačovať, že sa to dá vymyslieť aj inak, ako to celé roky robia, keď odkladajú zaslúžilých kolegov na rôzne inštitúcie.
Na Slovensku sa nachádzajú desiatky kvalitných ústavných právnikov, niekoľko z nich dosahuje určite špičkovú úroveň. Okrem nich máme mnoho rôznych právnických vysokých škôl, kde snáď nie sú všetci profesori amatérmi či iba nešťastnou náhodou. Práve ich hlas, hlas odborníkov, musí byť pri diskusii tým najsilnejším. Oni musia byť tými, ktorí povedia, aké zmeny sú nevyhnutné na to, aby mohol platiť zákon na Slovensku pre všetkých rovnako.
Momentálne ide v prípade „spravodlivosti“ iba o klišé. Verejnosť dodnes sleduje s občerstvením obludný svet Mariana Kočnera, ktorý mal na vôdzke podľa polície namiesto psov popredných justičných funkcionárov. Kde inde ako pri Ústavnom súde by nám Igor Matovič, Richard Sulík, Boris Kolár a Veronika Remišová mali ukázať, že to myslia vážne? V opačnom prípade môžu sa môžu ústavnými sudcami stať aj ďalší vyhorení politici.
