Úsilie centrálnych bánk vrátiť infláciu späť k cieľu spôsobí ekonomický aj finančný krach

Už rok tvrdím, že nárast inflácie bude trvalý, že medzi jeho príčiny patria nielen chybné politiky, ale aj negatívne ponukové šoky, a že pokus centrálnych bánk bojovať proti nemu spôsobí tvrdé ekonomické pristátie. Varoval som, že keď príde recesia, bude hlboká a dlhá, s rozsiahlymi finančnými problémami a dlhovými krízami. Bez ohľadu na ich jastrabie reči, centrálni bankári chytení v dlhovej pasci sa môžu stále uspokojiť s infláciou nad úrovňou ich cieľov. Akékoľvek portfólio rizikových akcií a menej rizikových dlhopisov stratí peniaze v dôsledku vyššej inflácie a inflačných očakávaní.

Ako sa tieto predpovede držia? Po prvé, tím „dočasnej inflácie“ jasne prehral s tímom „vytrvalej inflácie“. Okrem príliš uvoľnenej menovej, fiškálnej a úverovej politiky spôsobili prudké ponukové šoky prudký rast cien. Lockdowny súvisiace s ochorením covid-19 viedli k úzkym hrdlám, vrátane pracovnej sily. Čínska politika nulového covidu vytvorila pre globálne dodávateľské reťazce ešte viac problémov. Ruská invázia na Ukrajinu vyvolala otrasy na energetických a iných komoditných trhoch. A širší režim sankcií – v neposlednom rade použitie amerického dolára a iných mien ako zbrane – ešte viac balkanizoval globálnu ekonomiku, pričom „priateľstvo“ a obchodné a imigračné obmedzenia urýchlili trend deglobalizácie.

Každý si teraz uvedomuje, že tieto pretrvávajúce negatívne ponukové šoky prispeli k inflácii, a Európska centrálna banka, Bank of England a Federálny rezervný systém USA začali priznávať, že mäkké pristátie bude mimoriadne ťažké dosiahnuť. Predseda Fedu Jerome Powell teraz hovorí o „jemnom pristátí “ s prinajmenšom „trochou bolesti“. Medzitým sa scenár tvrdého pristátia stáva konsenzom medzi analytikmi, ekonómami a investormi.

Je oveľa ťažšie dosiahnuť mäkké pristátie v podmienkach stagflačných negatívnych ponukových šokov, ako keď sa ekonomika prehrieva v dôsledku nadmerného dopytu. Od druhej svetovej vojny sa nikdy nevyskytol prípad, že by Fed dosiahol mäkké pristátie pri inflácii nad 5 percent a nezamestnanosťou pod 5percent. A ak je tvrdé pristátie základným scenárom pre Spojené štáty,  ešte pravdepodobnejšie v Európe v dôsledku ruského energetického šoku, spomalenia Číny a zaostávaniu ECB v zvyšovaní sadzieb za Fedom.

Sme už v recesii? Zatiaľ nie, ale USA v prvej polovici roka vykázali negatívny rast a väčšina predstihových ukazovateľov ekonomickej aktivity vo vyspelých ekonomikách poukazuje na prudké spomalenie, ktoré sa ešte zhorší so sprísňovaním menovej politiky. Tvrdé pristátie do konca roka by sa malo považovať za základný scenár.

Zatiaľ čo mnohí iní analytici teraz súhlasia, zdá sa, že si myslia, že nadchádzajúca recesia bude krátka a plytká, kým ja som varoval pred takýmto relatívnym optimizmom, zdôrazňujúcim riziko vážnej a dlhotrvajúcej stagflačnej dlhovej krízy. A teraz najnovšie ťažkosti na finančných trhoch – vrátane dlhopisových a úverových trhov – posilnili môj názor, že úsilie centrálnych bánk vrátiť infláciu späť k cieľu spôsobí ekonomický aj finančný krach.