USA asi nedosiahnu Trumpom vysnívaný rast HDP

Zvolený prezident Donald J. Trump začne okamžite po svojej inaugurácii 20. januára naplno pracovať. Sľúbil totiž množstvo nových iniciatív a politík, a to už od prvého dňa v úrade. Predtým, ako budú známe dopady a vedľajšie efekty Trumpovej agendy, globálne trhy strávia prvý štvrťrok 2025 v reakčnom režime. Mnohé z kľúčových iniciatív Trumpa 2.0, od daní a deregulácie až po fiškálnu politiku, sa pravdepodobne plne prejavia až vo fiškálnom roku 2026. „Trhy sa tak budú snažiť predvídať budúcnosť a pravdepodobne budú obchodovať s výraznou volatilitou, zatiaľ čo svet si bude hľadať novú rovnováhu,“ očakáva makroekonomický stratég Saxo Bank, John Hardy vo výhľade na 1. štvrťrok 2025.

Agenda Trumpa spočíva v reindustrializácii USA s cieľom navrátiť pracovné miesta do výroby a zlepšiť národnú bezpečnosť, vrátane bezpečnosti kritických priemyselných dodávateľských reťazcov. Súčasne je cieľom novozvoleného prezidenta znížiť obrovský obchodný a rozpočtový deficit krajiny a zvrátiť nepriaznivú dlhovú trajektóriu pri súčasnom udržaní nízkej inflácie a bez akýchkoľvek bolestí pre trhy. “Tieto ciele sú však protichodné, minimálne v prípade, že neexistuje nejaký zázračný nástroj na rast produktivity a hospodárskeho rastu. Trump však dúfa, že väčšina vyššie uvedenej agendy je dosiahnuteľná a bude financovaná z ciel a hospodárskeho rastu,” hovorí J. Hardy.

Kandidát na ministra financií USA, Scott Bessent, vychválil „plán 3-3-3“, ktorý má naplniť Trumpovu agendu: zahŕňa zníženie fiškálneho deficitu o 3 % HDP (z viac ako dvojnásobku v posledných rokoch), rast HDP na úrovni 3 % (najmä vďaka deregulácii a zníženiu daní) a nízku infláciu (vďaka dodatočnému rastu produkcie ropy a plynu v USA o ekvivalent 3 milióny barelov denne). „V skutočnosti je však pravdepodobnejšie, že uvidíme polovičný rast alebo ešte menej, pretože akékoľvek škrtenie fiškálnych výdavkov uberie z rastu HDP,“ zapochyboval expert Saxo Bank. A dodáva, že to boli práve “Bidenove” deficity, ktoré v posledných dvoch rokoch poháňali veľkú časť nadpriemerných výsledkov USA v porovnaní so zvyškom sveta, zabraňujúc recesii po pandémii.

Okrem rizika spojeného so spomalením hospodárstva v dôsledku fiškálnych škrtov, ktorých veľkosť bude veľmi závisieť od schopnosti tandemu Musk/Ramaswamy, ďalšími faktormi, ktoré môžu stiahnuť hospodársky rast nadol v roku 2025 môžu byť aj dislokácie spôsobené neistotou ohľadom ciel. Poslednou neznámou kartou je stav boomu investícií do umelej inteligencie. „Konsenzuálne predpovede rastu HDP USA na rok 2025 sú tak na úrovni 2,1 %, čo je ešte optimistická predpoveď vzhľadom na riziká,“ dodáva John Hardy zo Saxo Bank.

Výnosy amerických štátnych dlhopisov rástli pred inauguráciou Trumpa naprieč celou výnosovou krivkou, keďže trh všeobecne očakáva, že nový prezident prinesie kombináciu pretrvávajúcej inflácie, stále veľmi vysokých rozpočtových deficitov a solídneho ekonomického rastu. Dokáže však trh s americkými štátnymi dlhopismi odolať bez zásahu, obzvlášť vzhľadom na očakávaný nápor nových emisií dlhu v nadchádzajúcom roku a strmý nárast nákladov na obsluhu tohto amerického dlhu? Aktuálne prognózy predpokladajú, že v roku 2025 dosiahnu čisté náklady na obsluhu amerického štátneho dlhu 1 bilión USD, v porovnaní s menej ako 900 miliardami USD v roku 2024 a 650 mld. USD v roku 2023. „A tak jediným scenárom, ktorý by mohol trhovými silami obmedziť výnosy dlhodobých amerických štátnych dlhopisov, by mohla byť nepríjemná recesia sprevádzaná masívnymi škrtmi vo fiškálnych výdavkoch a únikom investorov z rizikových aktív. Takáto recesia by však v konečnom dôsledku len zhoršila trajektóriu deficitu a dlhu, čo by nevyhnutne vyvolalo novú kombináciu kvantitatívneho uvoľňovania zo strany Fedu a politicky nevyhnutné fiškálne stimuly. V každom prípade si všetky alternatívy vyžadujú, aby bol nominálny rast HDP USA v strednodobom až dlhodobom horizonte rýchlejší ako priemerná úroková sadzba, za ktorú americká štátna pokladnica emituje dlh,“ vysvetlil Hardy.

Čína vo svete G2 alebo G-Nula?

Spojené štáty však nie sú jediným aktérom na globálnej scéne a tak je logické očakávať odvetné reakcie na americkú agendu od všetkých globálnych hráčov, veľkých aj malých, a to aj popri riešení vlastných iných naliehavých domácich problémov.

Pokiaľ ide o vzťahy medzi USA a Čínou pod vedením prezidentov Trumpa a Xiho, potenciálne možnosti sú podľa Saxo Bank mimoriadne rôznorodé – od Trumpovej myšlienky „G2“, podľa ktorej by USA a Čína mohli spoločne vyriešiť problémy sveta, až po koncept Iana Bremmera z Eurasia Group o „G-Zero“, teda o svete, kde vládne chaos, pretože už nikto nepreberá zodpovednosť za vedenie v tomto multipolárnom svete. “Očakávame, že Trump začne svoje vládnutie cielenými clami s prísľubom ďalších, no zároveň ponúkne priestor na dohodu. Zároveň, či už dôjde alebo nedôjde medzi USA a Čínou k veľkej dohode o obchodných a menových politikách, Čína bude musieť aj tak reštartovať svoju ekonomiku,“ rekapituluje očakávaný vývoj John Hardy.

Európa – pohľad z dna

Európa má podľa Hardyho jednu výraznú výhodu v porovnaní so zvyškom sveta: situácia v jej jadre je už taká zlá, že sa pravdepodobne len ťažko môže ďalej zhoršiť, minimálne pokiaľ ide o situáciu vo Francúzsku a Nemecku. Francúzsko je najslabším miestom eurozóny a v najlepšom prípade ho čaká scenár „brodenia sa bahnom“ kvôli neprekonateľným politickým problémom a nepriaznivej dynamike dlhu. Obavy o fiškálnu stabilitu Francúzska sú natoľko vážne, že výnosy 10-ročných francúzskych dlhopisov prvýkrát v histórii prekonali v úvode nového roka výnosy 10-ročných gréckych dlhopisov.

Nemecko, naopak, ponúka značný potenciál rastu po nadchádzajúcich voľbách, pričom hlavnou otázkou zostáva iba to, do akej miery sa tento potenciál podarí naplniť. Pravdepodobný nový kancelár, líder CDU Friedrich Merz, sa vyjadruje priaznivo o znižovaní daní a nákladov na pracovnú silu pre firmy, ako aj o zavedení výnimiek z pravidiel „dlhovej brzdy“, ktoré tradične bránili rozsiahlej fiškálnej stimulácii mimo krízových situácií, akou bola pandémia. Nemecko dlhodobo podinvestovalo do digitálnej a ďalšej infraštruktúry a jeho ekonomický model prevažne založený na ťažkom priemysle čelí výzvam v podobe vysokých cien energií po strate lacného ruského plynu, čoraz tvrdšej priamej konkurencie z Číny a pravdepodobnosti zavedenia vysokých ciel zo strany USA. Kľúčovými výzvami pre krajinu sú tak rast produktivity (najmä prostredníctvom zníženia cien energií), deregulácia, zvýšené investície do infraštruktúry a podpora inovácií, a nie snaha udržať za každú cenu zastaraný priemyselný model, čo by odchádzajúci kancelár Scholz rád presadzoval. “Rizikom je, že Merz bude po voľbách pravdepodobne nútený hľadať nepríjemného koaličného partnera. Keďže druhá najsilnejšia strana vo voľbách, AfD je pre mainstreamové strany stále politicky neprijateľná, spojenectvo s SPD alebo Zelenými pravdepodobne prinesú len polovičné riešenia a len mierne zlepšenie výhľadu namiesto zásadných reforiem, ktoré by spôsobili výrazný rozmach,“ dodáva makroexpert Saxo Bank.

Jednou veľkou neznámou pre Európu je podľa neho možnosť vydania eurodlhopisov na úrovni eurozóny na financovanie masívnych nových investícií do národnej bezpečnosti, spočiatku najmä vojenských, ale potenciálne aj do zabezpečenia dlhodobo lacnejších energetických zdrojov a lepšej trans-európskej infraštruktúry a dodávateľských reťazcov.

John Hardy: John Hardy nastúpil do Saxo v roku 2002 a od októbra 2007 je vedúcim devízovej stratégie. Zameriava sa na poskytovanie stratégií a analýz na menovom trhu, ako ho definujú fundamenty, zmeny v makroekonomických témach a technický vývoj. Hardy získal za svoju prácu niekoľko ocenení a bol vyhlásený za najúspešnejšieho 12-mesačného prognostika za rok 2015 spomedzi viac ako 30 pravidelných prispievateľov FX Week. Jeho stĺpček o devízovom trhu je často citovaný a je pravidelným hosťom a komentátorom v televízii, vrátane CNBC a Bloomberg.