Úloha prezidentky v čase krízy. Štátnická povaha alebo obsahová prázdnota?

Vzťahy medzi aktérmi vládnej koalície už dlhé mesiace pripomínajú mexickú telenovelu. Riadenie štátu v bezprecedentnej zdravotníckej a ekonomickej kríze hrá len nechcenú druhoradú rolu. Hlavnou zápletkou sú neustále hádky a statusové vojny skrývajúce sa pod pokrievkou autenticity a zmeny.

V tomto príbehu plnom egocentrizmu, kde diváci pociťujú voči hlavným postavám hnev a frustráciu, vystupuje aj jedna zjavne pozitívna postava. Objavuje sa zriedkavo a jej slová korešpondujú s emóciami nahnevaných divákov. Nevychádzajú však z nadpriemerného politického talentu alebo citu pre štátnictvo.

Sú len prázdnym plátnom, na ktoré si každý divák môže premietnuť svoj názor a nájsť v ňom oporu pre opodstatnenie svojej nespokojnosti. Jej prejav je dostatočne silný na to, aby si divák uvedomil, že s politickým diskurzom nesúhlasí. Zároveň je dostatočne slabý na to, aby nemal zásadný vplyv na priebeh deja.

Aj takto by sa dala opísať rola prezidentky Zuzany Čaputovej v čase koaličnej krízy. Úloha, ktorá je v slovenskom systéme prakticky nedefinovaná a umožňuje z prázdnoty prezidentského paláca urobiť cnosť.

Ťažká dilema

Pôsobiť na vysokom politickom poste v čase krízy nikdy nepatrilo medzi najpríjemnejšie povinnosti. Zatiaľ čo krajinu sužuje zdravotnícka, ekonomická a vzdelanostná kríza, na Úrade vlády panuje akútna potreba riešiť medziľudské vzťahy.

V strede tohto chaosu sa nachádza osoba, ktorá je pre mnohých majákom nádeje a stability. Prezidentka Zuzana Čaputová si v prezidentskom paláci získala renomé vyváženého a zodpovedného lídra. Tento krehký obraz sa však môže úplne zrútiť v priebehu niekoľkých dní. Jediné čo je potrebné, je správne načasovaná kríza.

Prostriedky na dosiahnutie politického výtlaku tu sú, no zrejme neexistuje vôľa je primerane využiť