Ubehlo 31 rokov od Nežnej revolúcie a zo slovenskej demokracie je turecký bazár

Novembrové dni sú spojené s vyhodnocovaním pokroku od zlomových udalosti roku 1989. Od pádu socializmu ubehlo 31 rokov a Slovensko prešlo ďalekú, no hrboľatú cestu ku slobode.

Napriek mnohým úvodným turbulenciám, ktoré prikláňali osud krajiny smerom k Ukrajine alebo Bielorusku, Slovensko dosiahlo obrovský pokrok. Po páde Sovietskeho zväzu sa dokázalo ukotviť v Európskej únii a NATO a konečne začať ekonomicky dobiehať západnú Európu.

Mladé demokracie v postsovietskom priestore je možné opísať spoločným prívlastkom „bazárové“

Väčšina slovenských úspechov sa neudiala v súlade s podporou vlády ale bez nej. Mnohí ľudia si za svoj poctivý životný úspech, postavenie niečoho vlastného alebo zlepšenie svojho živobytia mohli len a len sami. Štát často stanovoval skôr prekážky ako opory k dosiahnutiu šťastia a úspechu svojich občanov.

Slovensko po rokoch čelí aj inému problému. Napriek tomu, že slovenská demokracia nikdy nefungovala tak, ako mnohí v roku 1989 snívali, vždy sa dokázala postaviť na nohy. Krajinu v súčasnosti melie najväčšia kríza od jej vzniku, no politické strany si pomýlili politiku s predajom kobercov.

Demokracia s bazárovými charakteristikami

Mladé demokracie v postsovietskom priestore je možné opísať spoločným prívlastkom „bazárové“. Práve bazáre a trhoviská rôzneho druhu sa stali pre mnohých prvým oknom do západného sveta a voľného trhu. Príbehy mnohých úspešných ľudí sa začali práve na bazároch, kde predávali importovaný západný tovar.

Počiatočné vákuum tzv. „divokého kapitalizmu“ bez žiadnych reálnych pravidiel hry však vyžadovalo od ašpirujúcich predajcov kreatívne riešenia. Či už išlo o rôzne dohody s pohraničnou strážou, agresívny marketing alebo nekalý boj s konkurenciou, mnohé z týchto riešení vyžadovali veľkú drzosť.

Problém nastal v situácii, keď sa úvodný „boom“ v priebehu 90. rokov skončil a bazárové hospodárstvo vystriedal regulovaný trh so silnými hráčmi. Krátka doba „divokého kapitalizmu“ však nechala za sebou generáciu, ktorej hlavným nástrojom bola všeobecná drzosť a riešenia na hrane zákona.

Žijúcim testamentom tejto doby nie sú len rôzni kontroverzní podnikatelia z kategórie Mikuláš Vareha, ale aj s nimi prepojená politická kasta. Či už to bol V. Mečiar, J. Slota, R. Fico alebo I. Gašparovič, všetkých spájali väzby a metódy z čias trhovísk, na ktorých sa dalo zohnať a predať prakticky všetko.

Nová vláda, starý bazár

Nie je žiadnym prekvapením, že riadenie slovenského štátu sa v mnohom podobalo na politickú interpretáciu bazárového kapitalizmu. Predražené tendre, favorizované zákazky, korupcia na najvyšších miestach a všeobecné papalášstvo sú názornou ukážkou spôsobu vládnutia Vladimíra Mečiara alebo Roberta Fica.

Nádej pre Slovensko mala prísť spolu s príchodom novej politickej generácie na scénu.

Príchod vlády Igora Matoviča vytvoril veľké očakávania. Aj keď je potrebné priznať, že vládna koalícia dosiahla obrovské úspechy v oblasti boja proti korupcií, tak mentálny bazár nikam neodišiel.

Hlavným nástrojom koaličných politikov je naďalej arogancia a primitívny marketing. Facebookové potýčky medzi Igorom Matovičom a Richardom Sulíkom, premiérové zavádzanie o slovenskom prvenstve v boji proti pandémii alebo papalášizmus ohľadom diplomových prác nám úspešne pripomínajú, že cesta z bazárovej demokracie je ešte dlhá.