V toxických dlhoch Arcy sú namočené aj veľké finančné inštitúcie

Keď dlhopisy Arcy Capital či jej dcér a vnučiek nakúpia drobní investori či manželka premiéra Igora Matoviča, môžeme to brať tak, že ich finančná gramotnosť je slabšia, prípadne boli „namotaní“ či skôr zavedení svojimi finančnými „poradcami“ o „výhodnosti“ investície.

Ak by sme chceli byť zlí, tak povieme, že si za to môžu sami. Neznalosť pravidiel finančného trhu, kreditného rizika emitenta dlhopisu či firemného hospodárenia neospravedlňuje a ulakomiť sa na na vysoké výnosy v ére ultra nízkych úrokov v bankách je pochopiteľné. I keď ani ziskuchtivosť nie je dobrá vlastnosť. Nie vždy sa vypláca a to platí aj v tomto prípade.

Portfólioví manažéri nič netušili?

Ale keď dlhopisy Arcy nakúpia vo veľkom (hovoríme o miliónoch eur) veľké banky či poisťovne, ako to teraz priznala Slovenská sporiteľňa, do podielových fondov, ktoré spravujú pre svojich klientov, je to zarážajúce. Nepomôžu ani výhovorky na diverzifikáciu rizika či to, že dnes toxické dlhopisy nakupovali pred piatimi rokmi, keď ešte o koronakríze a ich toxicite nikto nechyroval. Ročné hospodárske výkazy dcér a vnučiek Arcy Capital už niekoľko rokov mohli skúseným portfólio manažérom avizovať, že nie všetky biznisy Arcy sú ziskové.

Je síce pravda, že napríklad v podielových fondoch Slovenskej sporiteľne je týchto problémových dlhopisov Arcy percentuálne k celkovému zainvestovanému majetku veľmi málo (1,2 percenta majetku podielového fondu), takže zjavne ich precenenie či odpis klientov nevystraší. Ale môže aspoň nalomiť dôveru v schopnosti bankových manažérov riadiť ich aktíva. Na druhej strane, keď dostávali od Arcy štyri roky vyplácané výnosy z týchto päťročných dlhopisov, možno sú aj celkom spokojní.

Koho meno si prečítame na zozname?

Dlhy a zmenky Arcy majú nakúpené aj klienti J&T, ktorí nie sú celkom „drobní“ ako tí v podielových fondoch. Navyše, zväčša nie sú ani finančné negramotní, keďže sú to často úspešní podnikatelia. Tam platí, že boli skôr ziskuchtiví a doplatili na to. Dnes sa mnohí za svoje neuvážené investície hanbia. Aj preto sa budú snažiť, aby sa neocitli na zozname veriteľov, ktorý je verejný a môžu sa k nemu dostať aj otravné média a klásť nepríjemné otázky.

Igor Matovič by o tom vedel rozprávať. Aj preto sa niektorí budú chcieť svojich toxických investícii zbaviť ešte pred prípadnou reštrukturalizáciou či konkurzom. Biele kone či schránky na Cypre budú mať teraz viac roboty. A právnici tiež.

Divoký trh si pýta ostrejšieho šerifa

Nech už sága úpadku Arca Capital dopadne hocijako, ukázala na niekoľko problémov na finančnom trhu. Právomoci finančného regulátora – Národnej banky Slovenska – sú na divoký trh firemných dlhopisov krátke a treba ich posilniť. Minimálne na strane kontroly ekonomickej sily emitenta týchto dlhových cenných papierov.

Nezaškodilo by posilniť aj kontrolu sietí finančných sprostredkovateľov, ktorí zjavne zle školia svojich predajcov. Tí potom buď nevedia čo predávajú klientov alebo to vedia a vedome ich zavádzajú. Napríklad tvrdením o garancii takej investície Garančným fondom investícii.

A napokon je nutné posilniť aj finančné vzdelávanie v školách. Nie je možné, že absolventi strednej školy si nevedia vypočítať ročné úroky z pôžičky. Ak s percentami majú problém aj vysokoškoláci či nebodaj finanční „poradcovia“ tak sa nečudujeme, že šesťpercentný úrok na dlhopise firmy, ktorá má minimálny vlastný majetok a je už dlhé roky v strate, sa niekomu bude javiť ako dobrá investičná príležitosť.