Tento rok prináša plno paradoxov. Jedným z nich je, že 17. novembra budú na námestiach za slobodu skandovať tí, ktorí si tento deň až doteraz veľmi nevšímali, a my ostatní ostaneme sedieť doma. Asi tušíme odpoveď na otázku, či ich naozaj tak trápi nedostatok slobody, alebo sú len poháňaní nenávisťou k vláde a chcú na to oportunisticky zneužiť sviatok Nežnej revolúcie.

Vláda si však za to môže čiastočne sama. Zavarila si to napríklad aj tým, že pristúpila na otvorenie kín, divadiel a kostolov do zaplnenia 50-percentnej kapacity. V niektorých kostoloch a sálach to znamená, že sa tam budú legálne zhromažďovať aj stovky ľudí. Pritom ešte pred ich úplným zatvorením, to bolo možné najviac pre 50 ľudí.

Ľudia sa oprávnene čudujú, prečo sa teraz môže stretnúť tristo ľudí v divadle, ale nie tristo ľudí na námestí. Už aj laici predsa vedia, že exteriéry sú z epidemiologického hľadiska bezpečnejšie.

Pandemická komisia je v nezávideniahodnej pozícii. Nemôže otvoriť všetko, a nech uvoľní hocičo, vždy sa nájde dostatok nespokojencov. Rozumieme potrebe balansovať na hrane a hľadať kompromisy, no ak by pandemická komisia dokázala svoje rozhodnutia logicky zdôvodniť a uvoľňovanie opatrení dopredu plánovať podľa nejakej stratégie, verejnosť by nemusela mať vždy pocit, že opatrenia sa prijímajú len podľa toho, ako sa premiér vyspí. To by potom bolo aj pre opozíciu ťažšie hovoriť o úmyselnom potláčaní základných občianskych práv a vyzývať na protesty.

Protestovať inovatívne

Tento arbitrárny spôsob, akým vláda prijíma rozhodnutia, možno dáva istú, malú legitimáciu protestom, ale nie dostatočnú. Kto má aspoň základnú úctu k právnemu štátu, tak by mal v utorok ostať doma. Nezúčastniť sa automaticky neznamená súhlasiť s vládou. Znamená len, že rešpektujeme právny štát, ktorý je životne závislý na dodržiavaní a vynucovaní pravidiel. Veď aj o nastolení fungujúceho právneho štátu bola Nežná revolúcia.

Protestovať proti vláde sa dá legálne, aj bez nutnosti byť fyzicky na námestí. Pri troche kreativity nám takéto možnosti ponúka aj online priestor. Ak nás pandémia učí, ako sa dá efektívne pracovať z domu, ako čo najlepšie vzdelávať deti na diaľku, či ako utužovať medziľudské vzťahy pri nedostatku osobného kontaktu, prečo by sme sa nemohli naučiť aj inovatívnym spôsobom protestovať?

Navyše ľudia dnes majú jednu istotu, ktorú počas minulého režimu nemali. Pandémia nebude trvať večne. Aj núdzový stav je len dočasný. A keď sa skončí, budeme sa môcť vrátiť do ulíc. V totalitnom režime takáto istota neexistovala.

Zatiahnite kohútiky na tých vodných delách

Od utorňajších protestov musí normálnych ľudí odrádzať už len to, že si ich ako svoje branné cvičenie vybrali slovanistickí hooligans či tvrdé jadro kotlebovcov. A od nich sa dá očakávať čokoľvek. Polícia by mala bezpochyby tvrdo zakročiť v prípade akýchkoľvek násilností, lenže čo v prípade pokojného priebehu? To je dilema.

Ako sme si už povedali, úmyselné porušovanie zákazu zhromažďovania ide proti princípom právneho štátu, no na druhej strane Slovensko nie je v podobných protestoch výnimočné. Dejú sa po celom svete ako reakcia na rôzne odtiene koronakrízy. Asi sa nechceme po plošnom testovaní opäť dostať na titulky svetových médií kvôli tomu, že tu polícia bije svojich občanov. Práve 17. novembra by to vyvolalo nepríjemné dèja vu. A o to presne ide tým, ktorí si zvolili na protest práve tento deň.