Brexitom sa mal spustiť proces, ktorý prinavráti Spojenému kráľovstvu jeho zašlú slávu. Odstrihnutím sa od bruselských regulácií a otvorením sa svetu sa mala z Londýna opäť stať mekka svetových financií a medzinárodného obchodu. Cesta k tomuto plánu však bude dlhá a komplikovaná. Ak vôbec úspešná.
Odkedy sa udial brexit, svet sa výrazne zmenil. Bývalý americký prezident Donald Trump zavelil na koniec globalizácie. Covid a ukrajinská vojna tento trend potvrdili. Budúci potenciál svetového obchodu sa tým výrazne znížil a naznačil ďalšiu fragmentáciu svetovej ekonomiky. Nájsť miesto v nej bude pre Spojené kráľovstvo ťažkou výzvou, najmä v súčasných podmienkach.
Najhoršie z oboch svetov
Spojené kráľovstvo sa ocitlo vo veľmi nepríjemnej situácii. Tým, že výrazne obmedzilo pracovný trh pre cudzincov, dopyt po pracovníkoch vzrástol a ním aj náklady na cenu práce. Zároveň počas covidu trh práce nenávratne opustilo veľké množstvo starších ľudí a problémy sa prehĺbili.
Nedostatok pracovníkov v Spojenom kráľovstve pripomína problémy v Spojených štátoch, kde jadrová inflácia vzrástla v marci medziročne o obrovských 5,7 percenta. Inflácia očistená od volatilných cien energií a potravín dosahuje v USA úroveň 6,5 percenta, no v eurozóne iba 2,9 percenta. Znamená to, že inflácia v Spojených štátoch a Spojenom kráľovstve je zakorenená omnoho hlbšie ako v eurozóne.
Obavy z inflácie potvrdil aj Medzinárodný menový fond. Ten vo svojom aprílovom výhľade skonštatoval, že v tomto roku bude Spojené kráľovstvo výrazne vyčnievať v raste spotrebiteľských cien. Aj na budúci rok inflácia v krajine presiahne 5 percent, čo bude rekord medzi krajinami G7. V eurozóne sa očakáva inflácia o tri percentuálne body nižšia. Pritom sa neočakáva, že by akákoľvek z krajín G7 mala infláciu vyššiu ako tri percentá.
Okrem horúceho, resp. prázdneho trhu práce je ďalším dôvodom pretrvávajúceho rastu cenovej hladiny energetický šok. Ten má Spojené kráľovstvo spoločný s eurozónou.
Energetický šok
Už v marci vzrástli ceny energií v Spojenom kráľovstve dramaticky. Náklady na energie pre 22 miliónov britských rodín, ktoré nemali zafixované ceny, vzrástli o 54 percent na maximálnu regulovanú úroveň dvetisíc libier ročne. V októbri čaká rodiny ďalší šok v podobe navýšenia cenového stropu o ďalších 450 libier. Podľa odhadu opozičných labouristov sa až 40 percent domácností ocitne v „energetickej chudobe“.
Spojené kráľovstvo importuje z Ruska iba 8 percent svojej ropy a 4 percent zemného plynu. Napriek tomu energetický trh dostal pod obrovský tlak nedostatok zemného plynu v Európe, ktorý násobne zvýšil ceny po celom kontinente.
Londýn sa hrdí viac ako 40-percentným podielom obnoviteľných zdrojov na tvorbe energie, no keď v zime prestalo fúkať, závislosť na zemnom plyne dramaticky vzrástla. Boli dni, keď sa viac ako polovica elektrickej energie tvorila zo zemného plynu. Nečudo, že jej cena dramaticky vzrástla.
Z dôvodu horúceho trhu práce a energetickej krízy Medzinárodný menový fond očakáva, že Spojené kráľovstvo bude v tomto a budúcom roku čeliť najhoršiemu inflačnému šoku zo všetkých rozvinutých krajín.
Vážne následky inflácie
Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň
- Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
- Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
- Menej reklamy na TREND.sk
Máte už predplatné?