Tlačenie peňazí sa zmenilo na nočnú moru. Poučia sa centrálni bankári?

Nie je to tak dávno, čo finančnými médiami prebehla panika z monetárneho utesňovania. Počas jari a leta minulého roka začali centrálne banky postupne ohlasovať prichádzajúce veľké utesňovanie monetárnej politiky (QT). Išlo o opak kvantitatívneho uvoľňovania (QE), ktoré prebiehalo roky, kedy do svojich bilancií nakupovali dlhopisy. Investori aj ekonómovia sa začali báť, čo QT prinesie. Nemuseli sa.

Útok na pudy

Nie je náhoda, že média QE označovali za tlačenie peňazí. Cieľ politikov bol jednoduchý – vyvolať v spotrebiteľoch a investoroch „zvieracie pudy“ a vyprovokovať ich k míňaniu peňazí, ktoré sa údajne čoskoro pod vplyvom inflácie začnú znehodnocovať.

Zámerom bolo dodať komerčným bankám viac likvidity a zároveň znížiť dlhodobé úrokové sadzby s cieľom zlacniť a podporiť poskytovanie úverov. Sekundárnym zámerom sa stalo pomocou vyššej spotreby vzpružiť ekonomický rast a zvýšiť infláciu.

Bilancie centrálnych bánk sa touto politikou dramaticky nafúkli. Napríklad objem aktív amerického Fedu vzrástol 10-násobne na 9 biliónov dolárov. Podobne narástli bilancie aj ostatných centrálnych bánk. Naratív, ktorý sa počas celej poslednej dekády tradoval, sa niesol nielen v duchu podpory ekonomiky, ale aj akciového trhu.

Po rokoch aplikácie tejto politiky však začali ekonomické výskumy ukazovať iba na marginálny benefit „tlačenia peňazí“. Dôvodom je, že o žiadne tlačenie peňazí nešlo. Celý proces spočíval iba vo výmene jedného typu aktív (dlhopisy) za druhý typ aktív (bankové rezervy).

Moderné bankovníctvo však nepotrebuje peňažné rezervy k tomu, aby tvorilo peniaze. Tvorí ich na základe založenia svojich voľných aktív, medzi ktoré patria aj dlhopisy.

Jediným spôsobom, ako „donútiť" banky požičiavať sa stala kombinácia QE a záporných úrokových sadzieb pod označením LTRO. Aj napriek tejto drastickej politike bol jej vplyv iba minimálny, keď výskum NBS ukázal, že banky participujúce na programe zvýšili objem úverov o patetických 17 percent. Náklady tejto politiky však výskum nevyčíslil.

Už z hľadiska problematickosti tvorby úverov bolo zrejmé, že QE fungovať nebude. Jedinou neznámou bola schopnosť zmanipulovať verejnú mienku tak, aby naštartovala u ľudí „zvieracie pudy“. A tá sa nepodarila. Po dekáde a niekoľkých kolách kvantitatívneho uvoľňovania je zrejmé, že politika QE mala na ekonomický rast a výšku inflácie iba marginálny pozitívny vplyv. No na strane druhej vytvorila viacero významných rizík.  

Na QT sa zabudlo