V budúcom roku bude dianiu v českej energetike dominovať diskusia nad ďalším osudom ČEZ.

Ten teraz štát vlastní zo zhruba 70 percent a Fialova vláda v budúcom roku môže rozhodnúť o začatí krokov vedúcich k plnému zoštátneniu podniku alebo k jeho rozdeleniu na časť plne štátnu a na časť (polo-)súkromnú, potenciálne ďalej aspoň do istej miery obchodovanú na burze.

V štátnej časti by sa mohla ocitnúť tá časť súčasného podniku ČEZ, ktorý zodpovedá za jadrovú energetiku, cenotvorbu elektriny a potenciálne aj jej distribúciu. To by štátu umožnilo lepšie regulovať ceny elektriny a súčasne uskutočňovať výstavbu nových jadrových blokov bez nutnosti diskusie s menšinovými akcionármi, pre ktorých je takáto výstavba veľmi príliš veľkým rizikom.

Česko sa bude usilovať o získanie ďalšej kapacity na niektorom zo zrejme nemeckých terminálov spracovávajúcich skvapalnený zemný plyn. Nemecko ich teraz horúčkovito pripravuje a v budúcom roku ich po tohtoročnom decembrovom otvorení prvého terminálu spustí hneď niekoľko.

Rovnako by Česka republika mala pokročiť v realizácii odklonu od ruskej ropy, najmä postúpiť v realizácii tento rok dojednaného navýšenia kapacity ropovodu TAL. V budúcom roku nemožno vylúčiť trvalejší výpadok dodávok ropy ropovodom Družba, či už z dôvodov vojnového poškodenia príslušnej infraštruktúry na ukrajinskom území alebo z dôvodov zinscenovaných ruskou stranou.

Nie je možné vylúčiť , že Fialova vláda bude musieť prikročiť k ďalším krokom, ktorými by podnikom či domácnostiam v SR uľavila od drahých energií. Množstvo podnikov a domácností totiž ešte len v budúcom roku pocíti skutočnú energetickú drahotu, napríklad z dôvodu ukončenia fixácií cien energií nastavených ešte v dobe pred predvojnovým a vojnovým zvýšením cien.

Napríklad domácnosti musia počítať s približne až štvornásobným rastom cien plynu, elektrina im typicky zdražie na dvoj- až trojnásobok tohtoročných úrovní, a to všetko už pri zohľadnení zastropovania cien, ktoré platí od začiatku roka 2023.

Aj v budúcom roku bude naďalej vláda domácnostiam aj podnikom odpúšťať príspevok na podporované zdroje energie. Naopak platnosť úspornej tarify tento rok s koncom roka končí, pretože pri zastropovaní cien by sa pomoc „dublovala“.

Vláda náklady na zastropovanie cien energií domácnostiam, malým a stredným podnikom, veľkým podnikom a organizáciám plateným z verejných rozpočtov, napríklad mestským dopravným podnikom, odhaduje v roku 2023 až na 200 miliárd korún, skôr však pôjde o 170 miliárd.

Túto sumu by prakticky v celom rozsahu mohlo pokryť súhrnné inkaso z dane z neočakávaných ziskov energetických a petrochemických podnikov a bánk, ďalej z mimoriadnych odvodov výrobcov elektriny na čele s ČEZ a konečne aj z dividendy ČEZ.

Lukáš Kovanda
Český ekonóm a autor ekonomickej literatúry. Pôsobí ako hlavný ekonóm Trinity Bank. Analyzuje a komentuje makroekonomické témy, investície aj nové fenomény typu zdieľanej ekonomiky, kryptomien či fintechu. Prednáša na Národohospodárskej fakulte Vysokej školy ekonomickej v Prahe. Je členom vedeckého grémia Českej bankovej asociácie.
Upozornenie

Upozornenie: Redakcia sa nemusí stotožňovať s názorom autora