Zmierenie štvorkoalície je pochované. V sobotu ráno to svojim statusom na facebooku potvrdil Igor Matovič. Reagoval na v piatok ohlásenú najväčšiu investíciu Maďarska v histórii, ktorej absencia na Slovensku je podľa neho dôvodom neschopnosti Richarda Sulíka.
„Čínska firma CATL postaví v Maďarsku továreň na výrobu batérií za 7,3 miliardy eur... Gratulujem maďarskému ministrovi hospodárstva, že neštrajkuje a pracuje... Takto sa to robí, do psej matere! Megainvestícia 5-krát väčšia ako Volvo..,“ písal minister financií.
Čínska Contemporary Amperex Technology Ltd (CATL) je najväčším svetovým výrobcom batérií do elektrovozidiel a v Maďarsku bude produkovať batérie do viac ako milióna vozidiel ročne. Zamestná pri tom 9-tisíc ľudí, no čo je dôležitejšie, Maďarsko sa stane kľúčovým článkom Európy vo výrobe elektrických vozidiel a elektrobatérii. Investícia má hodnotu takmer 5 percent HDP krajiny.
„Maďari idú ako rakety a my popri nich vyzeráme ako chudobní príbuzní,“ ukončil svoj status I. Matovič. A má pravdu – Slovensko nielen spomalilo, ale úplne otočilo dobiehanie Európy.
Kto za to môže?
Predstava, že minister hospodárstva mohol na Slovensko dotiahnuť investíciu CATL, je ale smiešna. Opäť ide len o vytvorenie paralelného sveta v hlave I. Matoviča, ktorým chce poukázať na neschopnosť ministerstva hospodárstva. V skutočnosti je úpadok Slovenska dlhodobý a má svoje jasné príčiny.
Tou hlavnou je strata konkurencieschopnosti krajiny. Slovensko v tretej dekáde 21. storočia už investorom nemá čo ponúknuť. Po prudkom raste životnej úrovne v minulej dekáde sa pracovná sila stala cenovo nekonkurencieschopná.
Je to paradoxné, no náklady práce na Slovensku sú takmer na úrovni Česka, hoci čistá mzda je tu omnoho nižšia. Naopak, hodinové náklady práce v Poľsku sú pri súčasnom kurze nižšie o pätinu a v Maďarsku až o tretinu. Pre investora ide o obrovské ušetrenie nákladov na mzdy, pokiaľ si svoju továreň otvorí tam. Navyše pracovná sila na Slovensku nie je len drahá, ale aj slabo vzdelaná.
Vysoké dane a odvody sú zásadným problémom krajiny. K nim sa pridáva aj ďalšie dôležité kritérium – výška sadzby dane z príjmu právnických osôb. Kým na Slovensku je 21 percent, v Maďarsku 9 percent, o celých 12 percentuálnych bodov nižšia. A to pre Budapešti vytvára ďalšiu konkurenčnú výhodu.
A to takú veľkú, že Viktor Orbán kvôli nej zablokoval celosvetovú dohodu viac ako sto štátov sveta na minimálne globálnej korporátnej dani na úrovni 15 percent. Dokonca aj napriek tomu, že americký prezident v reakcií zrušil dohodu o dvojitom zdanení a Brusel blokuje uvoľnenie eurofondov.
V. Orbán stavil na to, že jeho populistickú domácu politiku bude financovať silný ekonomický rast ťahaný zahraničnými investíciami. V rozpore so servilnou hospodárskou politikou slovenskej vlády, V. Orbán tvrdo bojuje za záujmy svojej krajiny bez ohľadu na požiadavky Bruselu či Washingtonu. A vychádza mu to.
Veľká chyba
„Prijať smernicu Európskej komisie o minimálnej dani by bola v súčasnosti veľká chyba,“ píše v komentári pre Wall Street Journal Balázs Orbán, politický riaditeľ maďarského premiéra. Vysvetľuje v ňom dôvody, pre ktoré Maďarsko daň nepodporí.
„Smernica by najviac zasiahla stredoeurópske ekonomiky tým, že by poškodila ich priaznivé daňové systémy, čo je kľúčová konkurenčná výhoda oproti ich západoeurópskym náprotivkom. Vyšehradská štvorka v poslednom desaťročí neustále rástla. Maďarsko využilo svoju fiškálnu nezávislosť na vytvorenie jedného z najpriaznivejších prostredí pre investície v Európe – s prístupnou polohou, kvalifikovanou pracovnou silou, právnym prostredím priaznivým pre investorov, množstvom vládnych stimulov, rovnou daňou z príjmu právnických osôb vo výške 9 percent a efektívnou sadzbou 7,5 percenta. V roku 2021 Maďarsko zaznamenalo rekordné zahraničné investície vo výške 5,9 miliardy eur,“ píše B. Orbán.
Budapešť vníma nízke sadzby z dane právnických osôb ako zásadnú konkurenčnú výhodu. A má pravdu. Ekonomické dáta ukazujú, že nízka sadzba mu skutočne priniesla obrovské investície. Keď malo Maďarsko daňovú sadzbu na úrovni 19 percent, hrubá tvorba kapitálu v krajine dosahovala 20 percent HDP. Od roku 2017, ako ju znížilo na 9 percent, tvorba kapitálu vzrástla na 25 percent. Z podpriemeru EÚ sa dostala razom na nadpriemer. A dobehla aj takých lídrov v tvorbe kapitálu ako je Česko a Estónsko.
Slovensko, na druhej strane svoje korporátne dane zvýšilo k priemeru EÚ a tvorba kapitálu ešte ďalej poklesla pod priemer Únie. Tam, kde niet kapitálu, niet ani rastu produktivity práce – čo je kľúčový faktor, ktorý zabezpečuje dlhodobý a udržateľný rast životnej úrovne. Miesto neho sa životná úroveň na Slovensku zvyšovala umelo väčším zdanením a prerozdeľovaním – stratégiou, ktorá naopak konkurencieschopnosť krajiny ničila.
Po chybnom sociálnom modeli nastavenom Robertom Ficom, ktorý nasmeroval Slovensko na neudržateľnú cestu života nad pomery, prišli vlády Igora Matoviča a Eduarda Hegera, ktoré ďalej zvýšili legislatívnu nestabilitu a zhoršili stabilitu podnikateľského prostredia. Opak toho, čo Slovensko potrebuje.
Nie je to len Maďarsko, ktoré priťahuje zahraničné investície nízkou daňovou sadzbou. Rumunsko ju má na úrovni 16 percent, Bulharsko na úrovni 10 percent a Estónsko, hoci má sadzbu dvojnásobnú, má daň splatnú iba v prípade výplaty zisku. Je to však až Írsko, ktoré ukazuje, ako obrovskú výhodu má nízka korporátna sadzba na úrovni 12,5 percenta v prostredí vysoko vzdelanej a kvalifikovanej pracovnej sily. Žiadna krajina sveta nemá taký prudký rast produktivity a životnej úrovne ako práve Írsko. Slovensko má oproti tomu najvyššiu sadzbu korporátnej dane z príjmov zo všetkých krajín východnej Európy.
Úpadok Slovenska nie je spôsobený nečinnosťou Richarda Sulíka. Je spôsobený pokračovaním Ficovej politiky I. Matovičom. Peniaze, ktoré neefektívne vynaloží na svoju prorodinnú politiku, sa dali použiť na zvýšenie atraktivity podnikateľského prostredia na Slovensku. To by však nebol I. Matovič, keby verejné zdroje využil na zlepšenie budúcnosti krajiny miesto svojho politického marketingu.
