„Tajné“ stretnutie v sídle SIS. Pribudol ďalší argument pre jej zrušenie

Slovenská politika asi nikdy neprestane prekvapovať. Najprv sme sa dočkali európskeho unikátu. Zatknutie a obvinenie vtedajšieho riaditeľa Slovenskej informačnej služby (SIS) Vladimíra Pčolinského z korupcie je niečím, čo nás svojim formátom približuje ku krajinám strednej Ázie alebo subsaharskej Afriky.

Medializované informácie o „tajnom“ stretnutí najvyšších politických špičiek v sídle SIS sa však nachádzajú v úplne inej lige. Samotný fakt, že istý nemenovaný denník publikoval túto informáciu aj s údajným okruhom preberaných tém, môže znamenať len dve veci. Buď sú účastníci stretnutia a samotná SIS vrcholne nekompetentní, alebo bolo jeho zverejnenie plánované ako súčasť bližšie neidentifikovanej spravodajskej hry.

Alfou a omegou tajných stretnutí najvyšších politických špičiek štátu je to, že verejnosť nemá ani tušiť o ich existencii. Na Slovensku všetci poznajú nielen zoznam hostí, ale aj lokalizáciu a tematiku stretnutia. Nabudúce by Úrad vlády mohol zverejniť aj zasadací poriadok a slávnostné obedové menu.

Znepokojivý je aj údajný obsah stretnutia. Predstava, že stíhanie Vladimíra Pčolinského je súčasťou spravodajskej vojny medzi SIS a políciou, je hrozivá. Viaceré média už stihli označiť túto teóriu za konšpiráciu. Hodnota tejto konšpirácie je pravdepodobne pomerne vysoká, keď za zatvorenými dverami sa ňou zaoberá premiér, predseda parlamentu a prezidentka.

Hra o prežitie

Vráťme sa k podstate existencie SIS.