Francúzsky prezident Emmanuel Macron v reakcii na zdrvujúcu porážku svojej strany v eurovoľbách vyhlásil predčasné voľby. Viacerí členovia jeho strany považujú toto rozhodnutie za neuvážené. Krajne pravicové Národné združenie Marine Le Penovej v súčasnosti vedie s približne 35 percent hlasov, za ním nasleduje ľavicový Nový ľudový front s 28 percent a Macronova strana Renesancia a jej spojenci majú 21 percent (zdroj Bloomberg). Dvojkolové voľby sa konajú 30. júna a 7. júla a mohli by viesť k významným politickým zmenám vo Francúzsku, napriek tomu, že E. Macron zostane prezidentom až do konca svojho funkčného obdobia v roku 2027.
V reakcii na Macronov riskantný krok oslabili francúzske akcie a rozšírilo sa rozpätie medzi výnosmi francúzskych a nemeckých dlhopisov. Napriek tomu existujú názory, že trhy môžu reagovať prehnane. Vychádzajú pritom z paralely so skúsenosťami Talianska, kde sa vláda pod vedením premiérky Giorgii Meloniovej nakoniec ukázala byť pragmatickejšia, než sa očakávalo.
V článku Financial Times francúzsky generálny riaditeľ Euronext, Stéphane Boujnah, hovorí, že francúzski obchodní lídri by mali zostať „kľudní“, keďže viacero inštitúcií od odborových zväzov po úverové agentúry obmedzuje francúzskych politikov v ich ambíciách. Veľakrát sme sa presvedčili, že v politike veci často nejdú tak rýchlo, ako si trh myslí, a politická rétorika často predbieha realitu vo funkcii.
Poučenie z Talianska
Meloniová vedie taliansku vládu od októbra 2022 a je potenciálne dobrým sprievodcom, ako interpretovať francúzsku politiku po voľbách. V súvislosti s jej vládou existovali počiatočné obavy, pretože bola euroskeptická a presadzovala ekonomicky neudržateľnú politiku. Doterajšia realita je však napokon iná, keď sa vláda drží pragmatickejšieho prístupu, fiškálneho konzervativizmu a pokračuje v postpandemických ekonomických reformách, ktoré nastolil predchodca Mario Draghi.
Meloniová presadila viaceré pragmatické hospodárske politiky, ktoré sa zhodujú s požiadavkami EÚ a zmierňujú obavy finančných trhov. Trhy sa obávali Meloniovej kvôli jej euroskeptickému postoju, no ona napokon našla spoluprácu s EÚ v otázkach ako je prisťahovalectvo a zabezpečenie finančných prostriedkov pre Národný plán obnovy a odolnosti EÚ (PNRR). Pustila sa tiež do ambicióznych medzinárodných iniciatív, ako je Matteiho plán pre Afriku, ktorého cieľom je posilniť úlohu Talianska ako stredomorského energetického centra.
Meloniovej administratíva sa ukázala byť oveľa pragmatickejšia, a existuje vysoká pravdepodobnosť, že ak Národné združenie vyhrá francúzske voľby, bude sa tiež správať pragmatickejšie ako je v súčasnosti vnímané. V takom prípade by investície do francúzskych akcií a dlhopisov mohli byť atraktívnou alternatívou, rovnako ako sme to videli na talianskych trhoch.
Žalostný výkon francúzskych je akcií v tomto roku poháňaný kombináciou slabého dopytu po luxusnom tovare a nedávnych výsledkov eurovolieb vo Francúzsku, ktoré zdecimovali Macronovu stranu. Francúzsky akciový trh vzrástol od začiatku roka iba o 4,6 percenta v porovnaní s 10,8 percentami pre širší európsky benchmark STOXX 600 a 15,1 percentami v prípade talianskych akcií. Francúzske akcie sa už dlhšie obchodujú s prémiou, keď dosahujú hodnotu 12,9 násobku 12-mesačných budúcich ziskov v porovnaní s 13,7 násobku pre európske akcie a 9 násobku pre talianske akcie.
Odkedy Macron vyhlásil predčasné voľby, rozpätie medzi výnosmi francúzskych a nemeckých 10-ročných dlhopisov sa rozšírilo na približne 80 bázických bodov, čo je úroveň, ktorá nebola zaznamenaná od krízy eura v roku 2012. Odráža to sentiment, že dlhopisový trh chce byť skôr v bezpečí ako neskôr ľutovať. Investori sa obávajú zhoršenia vzťahov medzi Francúzskom s EÚ a tiež vyšších deficitov.
Aj na menových trhoch pozorujeme obchodníkov, ktorí sa chránia proti poklesu eura v prípade zlých výsledok francúzskych volieb a najmä reakcie trhov na ne. Stojí však za to pripomenúť, že v situáciách, kedy trh vyjadril negatívny názor na euro, nakoniec to nikdy nedopadlo tak zle, ako sa očakávalo.
Vyhlásenie predčasných volieb najviac zasiahlo akcie spoločností ako Societe Generale, Credit Agricole a BNP Paribas, keďže trhy sú nervózne z toho, čo by víťazstvo Le Penovej znamenalo pre finančné regulácie a potenciálny budúci hospodársky rast. Le Penová totiž hovorí o oddelení investičného a retailového bankovníctva. Trpeli aj akcie energetických spoločností, ako sú Engie a Veolia Environment, keďže trhy sa obávajú meniacich sa predpisov, ktoré by mohli zahŕňať aj zmeny politík týkajúcich sa projektov obnoviteľnej energie a politík na podporu francúzskych domácností pri účtoch za elektrinu.
Naopak, medzi najvýkonnejšími akciami nájdeme firmy ako EssilorLuxottica, Schneider Electric, Airbus, Michelin, Accor, Danone, Safran a Vivendi. V ich prípade sa trhy domnievajú, že by tieto spoločnosti mohli profitovať z politického prostredia zameraného na domácu ekonomiku a ochranu francúzskeho priemyslu. Relatívne dobrý výkon Safranu je odrazom toho, že trh nie je nervózny z oslabenia podpory obranného priemyslu, keďže šéf strany Jordan Bardella povedal, že podporuje Ukrajinu v získavaní munície, ktorú potrebuje na svoju obranu.
- Peter Garnry
Peter Garnry, pôvodom z Dánska, pracuje ako hlavný akciový stratég Saxo Bank. V roku 2007 absolvoval Copenhagen Business School. Peter je autorom článkov o aktuálnom dianí na amerických a európskych trhoch. Pravidelne vydáva tiež strategické investičné správy. Ako komentátor vystupuje na televíznych staniciach vrátane CNBC alebo Bloomberg
- Upozornenie
Upozornenie: Redakcia sa nemusí stotožňovať s názorom autora