Aj tí, čo sa o ekonomiku nezaujímajú, museli zaregistrovať, že inflácia rastie závratným tempom.
Americká inflácia sa v novembri vyšplhala už na 6,8 percenta, čo je najvyššia hodnota za posledných 39 rokov.
A prečo spomínam ekonomický ukazovateľ v USA? Je to preto, lebo je to stále ešte najväčšia svetová ekonomika a americký dolár je svetovou rezervnou menou. Ak teda dôjde k jeho devalvácii, pocítia to aj takmer všetky svetové meny.
Bohatí bohatnú a chudobní chudobnejú
Nič nespôsobuje prepad do chudoby tak rýchlo ako inflácia.
Ako spoznáte, že ste čoraz chudobnejší? Keď zistíte, že nemáte dostatok peňazí na to, aby ste si mohli dovoliť to, čo doteraz. Cítite sa ako v krysích pretekoch a sotva prežívate.
Na druhej strane, globálne korporácie infláciu vítajú s otvorenou náručou, pretože im znižuje záväzky a zvyšuje hodnotu ich aktív. Vďaka inflácii sú dnes vlastníci aktív bohatší než kedykoľvek predtým.
Dôsledky absolútnej moci centrálnych bánk a cesta k neofeudálnej spoločnosti
Napríklad akciový index S&P 500 vzrástol za posledných 12 mesiacov o 23 percent, bitcoin o 65 percent a Nasdaq o 24 percent. Ceny nehnuteľností rástli dvojciferným tempom a v metropolitných oblastiach Spojených štátov to bolo až 78 percent.
Zatiaľ čo vysoká inflácia je pre korporácie darom z neba, pre všetkých ostatných je doslova katastrofou. Stačí sa opýtať ľudí v Turecku, Libanone alebo Venezuele. Aj preto sú rekordné čísla inflácie hrôzostrašné.
Štyri machinácie vo výpočte inflácie
Realita je však oveľa horšia. Všeobecne používaný a akceptovaný index spotrebiteľských cien (CPI) je pre meranie zmeny životných nákladov nepoužiteľný. Je to len ďalšia zmanipulovaná vládna štatistika.
Mohol by som písať ďalej o tom, ako inflácia nezahŕňa tzv. shrinkfláciu či rast cien nehnuteľností a akcií, ale predpokladám, že o tom už dávno viete.
Radšej vám priblížim štyri machinácie s číslami CPI, o ktorých sa nehovorí ani nepíše. Bez nich by bola skutočná inflácia už dnes v dvojciferných číslach.
1. Podceňovanie výdavkov
Niektoré z výpočtov v indexe CPI boli formulované v dobrej viere; no niektoré boli rovno navrhnuté tak, aby zavádzali. Príkladom sú ceny benzínu, ktoré tvoria menej ako 4 percentá z celkového inflačného koša CPI. Samozrejme, je to reálne, ak niekto žije vo veľkom meste a využíva prevažne verejnú dopravu, ale pokiaľ musí každý deň jazdiť do práce, ceny benzínu tvoria oveľa väčšiu časť jeho výdavkov.
Tri spôsoby, ako médiá bagatelizujú alarmujúce čísla o inflácii
CPI však túto skutočnosť úplne ignoruje. Nehovoriac už o tom, že ceny pohonných hmôt sa premietajú aj do cien ostatných tovarov a služieb, čo v konečnom dôsledku zaplatí konečný spotrebiteľ.
2. Časové oneskorenie v údajoch
Ďalším spôsobom, ako štatistické úrady manipulujú s číslami, je prostredníctvom oneskorených údajov.
Napríklad hodnoty indexu CPI v rokoch 2020 a 2021 vychádzali z údajov zozbieraných zo spotrebiteľských prieskumov za roky 2017 a 2018.
Tiež som tomu nemohol uveriť. CPI metodológia nie je vhodná na meranie inflácie, ktorá sa rýchlo mení. Občasné oneskorenie dát je v štatistikách bežné, ale v takejto miere je to trestuhodné. Obzvlášť pokiaľ ide o tak citlivú štatistiku, akou je rast spotrebiteľských cien, ktorá sa dotýka každého z nás.
3. Úprava metód výpočtu
Index spotrebiteľských cien pritom nebol vždy taký zavádzajúci a v minulosti bol jeho výpočet úplne odlišný. Aby sa naoko znížili životné náklady, začal Úrad pre štatistiku práce USA v roku 1940 upravovať inflačný kôš, pričom v revidovaní pokračoval každých desať rokov.
Našťastie, existuje aj štatistika, ktorá sleduje infláciu bez takýchto účelových úprav a manipulácií. Nazýva sa Shadowstat a sleduje infláciu pôvodného koša bez klamstiev a úprav. Ako možno vidieť na grafe, inflácia sa blíži viac k 15 percentám, zatiaľ čo „oficiálny“ index je stále na úrovni 6,8 percenta.
4. Propaganda a pokrytectvo „odborníkov“
Najväčšia zákernosť s výpočtom inflácie však spočíva v niečom inom.
Aby mohol štát manipulovať so štatistikami a ekonomickými ukazovateľmi, musí manipulovať aj s verejnou mienkou. Na to využíva pomoc takzvaných „odborníkov“ a analytikov, ktorí sú napríklad ochotní tvrdiť, že žiadne inflácia neexistuje.
Smutné je, že médiá sú ochotné túto rétoriku ďalej šíriť a medializujú ich bludy. Keď už inflácia stúpla a nebolo ju možné kamuflovať, tí istí odborníci, ktorí ju predtým zubami-nechtami popierali, ju začali nazývať iba prechodnou. Dokonca aj tí slovenskí.
Problémom nie je vysoký ale nízky rast cien. Takto vidí prichádzajúcu vlnu zdražovania NBS
Prečo úrady švindľujú s číslami?
Americká vláda spolu s inštitúciami na Wall Street majú nesporný záujem na tom, aby verejnosť nikdy nezistila skutočnú výšku inflácie.
V skutočnosti jednou z možností, ako Fed vysvetľoval historické tlačenie peňazí, bolo, že inflácia je príliš nízka a musí narásť. Avšak, ako je vidieť, jediný dôvod, prečo bola inflácia nízka, bol ten, že robili čachre machre v indexe CPI.
Na záver
V skratke, CPI neodzrkadľuje presnú mieru skutočnej inflácie. Najlepšie je tento ukazovateľ úplne ignorovať. Každý cíti na vlastnej peňaženke, že ceny rastú oveľa rýchlejšie, ako nám tvrdia. Nemusí mu to povedať štát.
Bohužiaľ, jediným spôsobom, ako dôsledky inflácie eliminovať, je investovať. Nie však v banke, ale do „tvrdých“ aktív. Ak predpokladáme, že skutočná inflácia je okolo 12 percent ročne a neberieme do úvahy zmanipulované údaje indexu CPI, potom je dôležité vyberať aj do čoho investovať.
Ako je možné vidieť na nasledujúcom grafe, zlato v priemere za rok zarobilo len 1,97 percenta. Jediným skutočným uchovávateľom hodnoty boli akcie a bitcoin.
Inflácia je tichá a zákerná daň. Jediným praktickým riešením problému je chrániť svoje bohatstvo kúpou aktív.
- Rastislav Vasilišin
- Rastislav Vasilišin je zakladateľ a CEO spoločnosti Virtuse Exchange. Zaoberá sa problematikou financií s dôrazom na nový trend prepájania tradičného „starého” sveta financií s novou rýchlorastúcou oblasťou krypto ekonomiky a digitálneho sveta.
- Upozornenie
Upozornenie: Redakcia sa nemusí stotožňovať s názorom autora
