Centrálne banky spôsobujú finančnú nestabilitu

Akútna fáza globálnej paniky spôsobená zlyhaním drobnej americkej banky sa skončila. Problém však ostáva. Išlo totiž o manifestáciu dlhodobo chybnej politiky centrálnych bánk, ktorej prejavy sa len začínajú. Poukázala na to aj štúdia samotnej americkej centrálnej banky.

Krach troch amerických bánk v jednom týždni nie je náhodný. Naopak, je symptómom nárastu finančnej nestability, ktorý nasleduje po rokoch príliš uvoľnenej monetárnej politiky, tvrdia autori štúdie. „Uvoľnená politika počas dlhšieho časového obdobia vedie k zvýšenej finančnej krehkosti, ktorá sa prejaví po niekoľkých rokoch“.

Pre investorov dlhodobo sledujúcich finančné trhy nejde o žiadne prekvapenie. Všetky finančné bubliny v histórii, počnúc tulipánovou bublinou, vznikli pre príliš prudký rast množstva peňazí v obehu. Keď sa tento rast zastavil, bublina praskla a nasledovali masívne finančné straty.

Tento princíp sa opakuje po celú modernú históriu ľudstva. Úlohou centrálnych bánk od ich vzniku malo byť zdražovaním peňazí pomocou zvýšených úrokových sadzieb tlmiť špekulatívne mánie. A po ich prasknutí pomôcť solventným finančným subjektom prežiť poskytovaním likvidity.

Moc centrálnej banky však z roka na rok silnela. Na základe chybnej ekonomickej teórie Paula Samuelsona a iných postkeynesiánsych ekonómov dostala do vienka ďalšie úlohy, ako je napríklad udržiavanie nízkej nezamestnanosti a stabilnej inflácie.

Hoci nie všetky centrálne banky to majú explicitne stanovené vo svojom mandáte, ich moc siaha tak ďaleko, že pomocou svojich operácií dokážu rozhodovať o prežití štátov – viď. záchrana Grécka a iných periférnych krajín Európskou centrálnou bankou.

Po veľkej finančnej kríze sa ich hlavným cieľom stala podpora ekonomickej aktivity, ktorá mala zvýšiť ekonomický rast aj infláciu zároveň. Za sto rokov svojho fungovania sa rola centrálnej banky posunula od finančnej stabilite k ekonomickému aktivizmu. A tým pádom k tvorbe finančnej nestability.